Moja ruská babka a jej americký vysávač

Úsmevný príbeh. Babku Toňu som si vedela živo predstaviť... ako pobehuje po svojom byte v ruke jej neoddeliteľné súčasti, lopatka, metlička a handričky. Ešte aj teraz si viem niektoré scény vybaviť, hoci som knihu čítala dávnejšie. Veľmi príjemné čítanie.

„Nie je to ľúbostný príbeh, hoci láska v ňom nechýba. Nie je to príbeh o smrti, hoci množstvo jeho protagonistov zomrelo. Nie je to ani príbeh o zrade a pomste, hoci v ňom nájdete jedno aj druhé. A nekrúti sa ani okolo bolesti ako iné rodinné príbehy, hoci aj tú v ňom nájdete. Skrátka, nepatrí medzi príbehy, s ktorými sa ráno prebúdzame a večer líhame, skôr medzi tie, ktoré si rozprávame, keď je nám dobre, a odovzdávame si ich od prvej generácie až po tie, ktoré už nepoznali ani deda Árona, ani zamétaci strój, čo poslal jeho brat babke Toni, ba ani samotnú Toňu." Týchto pár viet z úvodu knihy ju dokonale vystihuje. V tomto duchu sa Shalev po celý čas čitatelovi dôverne prihovára a presne tak ako na začiatku rozprávania objasnil, predostiera mu príbeh svojej početnej rodiny – palestínskych prisťahovalcov podieľajúcich sa na budovaní Izraelského štátu – ktorý však nie je typickým rozsiahlym rozprávaním zasväcujúcim do tajov rodinnej histórie. Nie je to príbeh, ktorý by rozprával o životných víťazstvách a radostiach, prehrách, bojoch, omyloch a pádoch, a predsa sa v ňom nájde dosť podrobností na to, aby ste takýto dojem nadobudli. Rodinné anekdoty zvečnené v písomnej forme sú vtipné, plné hrejivého ľudského tepla, rodinnej atmosféry, spomienok na autorove detstvo. Zástupu jedinečných postáv kraľuje svojrázna babka Toňa, z ktorej sa vykľuje pekný kvietok. Jej povestná tvrdohlavosť je kameňom úrazu a živnou pôdou mnohých rodinných historiek, medzi inými aj tých, kde sa jej do života pripletie, ako predznačuje samotný názov knihy, americký vysávač. Príjemná, ľahko čitateľná oddychovka na dva večeri, v podaní typicky skvelého židovského rozprávača.