Kód 9

Kód 9

Odporúčania na obale sľubujú, že kniha Jozefa Banáša ponúka to, čo hľadáme v knihách Dana Browna a Paola Coelha. A naozaj. Nájdete v nej aj dobrodružnú naháňačku v štýle Browna i filozofické myšlienky typické pre Coelha, i niečo iné... Také slovenské. A to už posúďte sami, či je to pre vás plus alebo nie.

„Každý, kto hľadá pravdu, má problémy. Len tí, ktorí ju vlastnia, sú spokojní. Nie som tu preto, aby som si do hlavy natĺkol dajaké dogmy vymyslené úradníkmi vo Vatikáne a slepo im veril. Neveril som dogmatikom komunistickým a neverím ani cirkevným.“

Hlavná postava Michal Kráľ je poslancom Slovenskej národnej rady. Počas jednej cesty autom domov stretáva tajomnú éterickú ženu Kumari, ktorá ho oboznamuje s tým, že práve on je človekom vybraným na nebezpečnú tajomnú misiu, ktorá má obrovský význam pre celý svet. Podstatou všetkého je magické dokonalé číslo deväť, ktoré predurčuje práve jeho ako vyvoleného.

„Deväť je symbolom matky, ktorá čaká svoje dieťa deväť mesiacov. Ľudské embryo má tvar deviatky. Deviatka je symbolom zrodenia nového, čistého, nepoškvrneného. Symbolom dokonalej symbiózy muža a ženy je pakwa, alebo jin a jang, čo je vlastne spojenie dvoch opačných deviatok. Deviatka symbolizuje najvyšší možný dokonalý súlad medzi mužom a ženou.“

Jeho misia je založená na postupnom odovzdávaní symbolov a určitých relikvií z jedného miesta na druhé v presne stanovenom čase a poradí. Tu sa natíska spomínaná podobnosť s Brownom. Počas tejto cesty ho totiž stále niekto prenasleduje, snaží sa jeho misiu prerušiť a v najnutnejšom prípade ho aj pripraviť o život.

Na knihu Kód 9 môžeme nazerať z viacerých uhlov pohľadu. Ak bažíte po krásnej literatúre s prepracovanou psychikou postáv, nevšedných zápletkách, po ktorých by nasledovalo nečakané vyvrcholenie, nasmerovala by som vás radšej na inú adresu. Pán Banáš písať vie, v tomto diele však samotný príbeh akoby stál v pozadí toho, čo chcel knihou povedať. Postavy sú v podstate nezáživné, ani len hlavný hrdina na mňa nepôsobil dvakrát sympaticky. Vedľajšia línia príbehu končí „naozaj nečakaným“ happy endom, no čo mňa osobne najviac sklamalo, bola pointa celej jeho cesty. Cesta, ktorej cieľom bolo zachrániť svet, ostáva na konci tak trochu neobjasnená, nepochopiteľná... Alebo priam nezmyselná?

Ak vás kniha zaujala najmä exotikou dýchajúcimi miestami ako je Nepál, Tibet či Čína, je tu dosť veľká pravdepodobnosť, že sa vám príbeh bude páčiť. Minimálne tie pasáže, kde sa autor venuje opisom a histórií miest, v ktorých sa hlavný hrdina nachádza. A že tých opisov nie je málo!

Autor v úvode sľubuje kontroverziu a diskusiu, čo je dôvodom, prečo po tejto knihe siahajú samozvaní konšpirační teoretici. Kód 9 sa zaoberá rozporupolnou témou kresťanstva. Nájdete tu myšlienku, že Biblia nepodáva až tak pravdivý obraz Krista a v skutočnosti to vraj bolo inak. Ježiš totiž údajne nevstal z mŕtvych, on totižto naozaj ani nezomrel, ale žil ešte niekoľko desiatok rokov ďalej v Indii. Ježiš mal tiež manželku Máriu Magdalénu (podobnosť s Da Vinciho kódom čisto náhodná?). Tieto tvrdenia sú v knihe prezentované ako podložené fakty.

Filozofickú rovinu príbehu dopĺňajú aj fakty (či skôr dohady) o iných náboženstvách, predovšetkým východných. Hlavný hrdina vďaka svojej misii postupne prichádza na to, že všetky náboženstvá na seba v skutočnosti nadväzujú a majú niečo spoločné. Tým spoločným je podľa všetkého rovnováha medzi mužom a ženou, ktorú je treba čo najskôr obnoviť. A čo by to bola za konšpirácia, keby sa nespomenula aj malá skupinka ľudí, ktorá riadi celý svet? V tomto prípade nesie názov Global Power a jej cieľom je prekaziť nastolenie tejto rovnováhy. Samozrejme, z ekonomických dôvodov.

„Základným zákonom všetkého jestvovania je zákon rovnováhy. Ak nie je rovnováha a miska váh preváži na jednej strane, nezahynie len tá strana, ktorá váži menej, ale aj tá silnejšia. Nastáva katastrofa. Preto sú hlúpi tí, ktorí sa naháňajú za bohatstvom, za mocou, silou, lebo príde deň, kedy o všetko prídu. Misky váh sú nevyvážené odvtedy, čo sa narušil princíp rovnováhy medzi mužom a ženou.“

Priznávam, že kniha nehovorí o veciach, o ktoré by som sa nejako bližšie zaujímala, a tak k nej neviem zaujať postoj. Miestami ma zaujala, miestami nudila, na konci dosť sklamala. Myšlienka, že náboženstvá majú k sebe bližšie, ako sa môže zdať, a že teda v konečnom dôsledku nie je dôležité vaše vierovyznanie, ale to, či dodržujete konanie dobra ako hlavnú zásadu, je asi jediné hlbšie posolstvo, ktoré vo mne po prečítaní ostalo. Na druhej strane však musím povedať, že keby som knihu nedostala ako dar, sama by som si ju zrejme nikdy nevybrala, keďže táto literatúra nie je mojou šálkou kávy. Práve preto môžem byť dosť neobjektívna.

Jozef Banáš sa knihou snažil vyvolať vlnu kontroverzie. Ako tak čítam internetové komentáre ku knihe, myslím, že sa mu to aj podarilo. Niektorým čitateľom kniha údajne priniesla nový pohľad na život, iní boli zasa sklamaní. Najlepšie teda bude, ak si po jej prečítaní utvoríte názor sami.

Recenzoval: Monika Želasková
http://www.citaj.to