V tieni mafie

Prvá štvrtina románu sa venuje detstvu a predovšetkým mladosti ústredných postáv z generácie narodenej koncom sedemdesiatych rokov. Generácie, pre ktorú sa komunizmus zrútil skôr, než ho začali kriticky chápať, a kapitalizmus neprišiel ako dlho očakávaná príležitosť, ale búrlivý obrat okolitého vesmíru o stoosemdesiat stupňov. Je to presne moja generácia, čo ma fascinovalo a chvíľami som sa prepadala do vlastných spomienok a porovnávala ich s Karikovým obrazom doby. Ten je studeno precízny, podávajúci svedectvo o atmosfére i zmenách, ktoré sa odohrávali na povrchu, i keď vo vnútri spoločnosť fungovala stále rovnako. Všetko to svedčí o autorovom talente vnímať, pamätať si, zaujímať postoje.

Hlavní hrdinovia rôznym tempom precválajú bránou dospelosti, za ktorou ich čakajú veľmi ťažké skúšky. Vojtech odchádza do Bratislavy, Denisa do Londýna a Michal študovať. Nastupuje jadro románu, lekcia najťažšia. Stretneme sa v nej s praktikami podsvetia, brutálnym násilím i obyčajnou podlosťou. Paradoxne zostane duševne najviac poznačený ten, ktorý trpel najmenej... Osud však má s nimi ďalšie plány, a tak sa dráhy ich životov opäť zbiehajú v Ružomberku. V poslednej tretine knihy budeme svedkami premeny ambiciózneho mladíka na prefíkanú šelmu, obratne sa pohybujúcu vo vodách skorumpovanej spoločnosti.

Román na prvý pohľad nesie aj známky modernej slovenskej vlny, v ktorej ide predovšetkým o „vzťahy“, prachy a sex. Z Kariku však namiesto veľkohubej rebélie a exhibicionizmu postáv vanie smútok. Po začítaní sa do knihy sa rýchlo ukáže, že všetci banálni Matkinovia a Evity môžu ísť do čerta, tu sa píše o škaredých problémoch odporne skutočného sveta, a pokiaľ by som chcela Kariku k nejakému autorovi prirovnať, bol by to Dominik Dán. Bez vtipných hlášok medzi policajtmi. V tieni mafie niet veľmi o čom hláškovať alebo sa smiať cez slzy. Pohybujeme sa v takých oblastiach krutosti, kde sa smejú iba vymetenci a zatratení. Celý príbeh prestupuje atmosféra dezilúzie a zúfalej melanchólie.

Textu vládne vecný jazyk, civilné dialógy, jednoduchý štýl spojený so znalosťou ľudskej duše i spoločenských mechanizmov.Aj toto triezve narábanie so slovami umocňuje pocity šedivosti sveta, tragédie, do ktorej sa postupne prepadávajú všetci traja hlavní protagonisti. S metaforickými či abstraktnými jazykovými prostriedkami sa stretneme len pri opisoch ich vnútorných pocitov. Sociálny podtón románu je zrejmý, no záver si musí utvoriť každý sám. Podľa všetkých príznakov máme pred sebou zrelého autora s presne mienenými zámermi, ustáleným rukopisom a neukojiteľnou túžbou víriť strnulé vody slovenskej tvorby.

_{Autorka: Aneta Čižmáriková, Fantázia č. 1 / 2010, www.fantazia.sk, www.facebook.com/casopisfantazia}

Zločin ľudí fascinuje. To je asi ten hlavný dôvod, prečo sú romány, filmy a seriály o mafiánoch také populárne. Veď kto z nás nečítal Krstného otca, nevidel Scarface alebo si nepozrel aspoň niekoľko dielov Sopranovcov? Slovenská mafia si však doteraz žiadny poriadny román „nevyslúžila“. Možno aj preto, že na rozdiel od tej zahraničnej ju máme zafixovanú ako bandu hnusných, násilných primitívov, ktorých dve mozgové bunky reagujú len na svetlo a násilie. Jozef Karika nám však sľubuje, že nám ukáže aj úplne inú mafiu, oveľa horšiu a nebezpečnejšiu.

Zo začiatku to tak ale vôbec nevyzerá. Príbeh troch mladých ľudí, ktorých osudy sa prepletú už v rannom detstve je skôr pomerne deformovaným obrazom doby, ktorá nasledovala po páde komunistického režimu. Autor sa hneď v úvode dopúšťa masívnej simplifikácie, ktorá má vysvetliť, ako znechutené a zatrpknuté učiteľky môžu za to, že na Slovensku vznikla generácia, ktorej chýba akýkoľvek rešpekt k zákonom, či už právnym alebo ľudským.

„Pri panelákoch postávali hlúčiky mladých, ktorí nemali čo robiť a zároveň nemali nijaké záujmy, akými by si vyplnili čas. A tak len stáli, pofajčievali, nadávali na stoku, v ktorej žijú, a obviňovali všetkých naokolo. Bolo to komické. Aj veľa raperov len opisovalo svoju stoku, bili sa do pŕs, akoby to, že žijú zahrabaní kdesi v domnelom bahne, malo automaticky niečo znamenať.“

Našťastie, príbeh plynie ďalej, dostáva spád a rozpačitý začiatok je rýchlo zabudnutý. S rastúcim napätím sledujeme príbeh intelektuála Michala, fyzickejšie založeného Vojtecha a krásnej Denisy, ktorá medzi chlapcami pôsobí ako rozbuška. Autor nám podrobne opíše ich stredoškolské štúdium (možno až príliš podrobne) a dej knihy sa triešti na tri samostatné príbehy tak, ako sa rozdelia cesty našich troch hrdinov. Ďalej už sledujeme ich osudy v novom prostredí, ktoré ich ďalej formuje. Prvýkrát sa stretávajú so zlom a prehrávajú s ním svoj boj. Niekto až po tvrdom boji, niekto po kratšom a niekto okamžite. Zlo je všade naokolo, ovplyvňuje ich konanie, neustále naň narážajú bez ohľadu na svoje rozhodnutia a nakoniec pred ním kapitulujú.

Jozef Karika je skúseným autorom, ktorý má na svojom konte už sedem kníh a je to cítiť. Jeho štýl písania je veľmi dobre čitateľný, stránka za stránkou letí a čitateľovi sa knihu nechce odložiť. Z každej stránky cítiť napätie a beznádej, keď sa hlavní hrdinovia snažia vyhnúť zlu, ale postupne skĺzavajú do jeho spárov. Kamkoľvek sa pohnú, čokoľvek spravia, vždy natrafia na zlo, ktoré ich poznačí alebo rovno zlomí. Až sa človeku nechce veriť, že by práve títo traja ľudia mali takú smolu. V ich životoch úplne absentuje akékoľvek šťastie a ak sa v nich aj náhodou zjaví, tak len preto aby bol následný pád ešte hlbší.

Približne v polovici knihy sa osudy našich troch hrdinov opätovne spoja a až teraz začína román skutočne napĺňať svoje meno. A je to večná škoda, že až teraz. Kým do tejto chvíle je román len priemerným príbehom, akých máme na Slovensku stovky, teraz naberá tie správne obrátky a stáva sa tým, na čo čakáme od začiatku – mafiánskym románom, aký sme tu ešte nemali.

„Na Slovensku bol človek buď sviňa alebo nula, nič medzi tým.“

Michal, Vojtech a Denisa sa opäť stretnú a to, o čom sme sa doteraz dozvedali len akoby mimochodom, na nás zaútočí plnou silou. Mafia už zrazu nie je len banda primitívov, s ktorými majú problémy maximálne majitelia kaviarní a barov. Mafia je v skutočnosti všade a ovláda každý aspekt obchodu, z ktorého môže plynúť finančný zisk alebo moc. Ideálne oboje. Mafia má pod palcom nielen výpaľníctvo, drogy, prevádzačstvo a prostitúciu, ale aj štátne zákazky, dotácie z eurofondov, machinácie s nehnuteľnosťami, developerské projekty a tak ďalej. A keď sa nám už zdá, že autor preháňa, že toto je príliš, tak akoby mimochodom uvedie príklad z niektorej mediálne známej kauzy, ktorý jeho tvrdenia podporí.

Ako sa zvyšujú stávky a hlavní hrdinovia stúpajú v hierarchii, tak sa dozvedáme stále nové a nové informácie o svinstvách, ktoré sa dejú všade okolo nás. Nejedná sa o žiadne šokujúce novinky, všetky informácie nájdeme dostupné v médiách, ale práve ich zasadenie do kontextu románu, príbehu a premiešanie reálnych osôb s tými literárnymi vytvára obraz, ktorý je nielen veľmi pôsobivý, ale hlavne veľmi znepokojivý.

„Všimnite si, sú to tí istí ľudia. Aj tu, aj vo veľkej politike. A stádo im tlieska. Nedávno tu boli oslavy výročia Hlinkovej smrti, rečnil ten fašista, plné námestie ľudí mu tlieskalo. Pritom on osobne každého na tom námestí okradol aspoň o tisícku. Keby im ju ukradol priamo, išli by ho zabiť, keď im ju ukradne nepriamo, zo spoločného, tlieskajú mu a budú ho voliť.“

Román V tieni mafie však aj naďalej ostáva v prvom rade príbehom. Nesnaží sa nič riešiť, nepodáva vysvetlenia, prečo to tak je, a ak aj áno, tak je to len vysvetlenia postáv, ktorých morálka je rovnako zdeformovaná ako ich konanie. Práve vďaka tomu však ostáva román až do konca prudko čitateľný a zábavný.

Verdikt:
V tieni mafie je kvalitný slovenský román, ktorý svojím čitateľom pootvorí dvere do sveta slovenskej mafie operujúcej prakticky na všetkých úrovniach spoločnosti. Je tak trochu škoda, že sa autor nerozhodol venovať samotnej mafii väčšiu časť románu, ako sa jej napokon ušlo to však nič nemení na tom, že to je román, ktorý si vašu pozornosť rozhodne zaslúži.

PS: A autorovi budeme držať palce, aby prežil v zdraví oveľa viac ako len deklarované tri mesiace. Veď táto kniha by si zaslúžila pokračovanie tak, ako len máloktorá.

_{Juraj Šlesar, blog.martinus.sk}

Nemohol som začať inak, ako parafrázovaním niektorých viet z novinky V tieni mafie od Jozefa Kariku. Je len pár dní na našich pultoch a autor sám tvrdí – „ Úspech bude, keď prežijem!“ Po prečítaní knihy chápem, prečo to hovorí. Nemilosrdne a tvrdo totiž nastavuje zrkadlo našej spoločnosti. Áno, mafia je v skutočnosti všade a ovláda obchod, drogy, prevádzačstvo, prostitúciu, eurofondy, štátne zákazky, machinácie s nehnuteľnosťami...

Kniha nie je iba ďalším príbehom o mafiánoch, ale skutočným románom, aký na slovenskom trhu chýbal. Žiadny priemerný príbeh, ale poctivý, dobre čitateľný, ktorý zamrazí, šokuje, no knihu nechcete odložiť, kým ju nedočítate. Vyčítať sa jej dá možno nanajvýš mierne zdĺhavý úvod, v ktorom opisuje detstvo troch hlavných hrdinov – intelektuála Michal, typického bitkára Vojtecha a sexi Denisu, ktorá vyvolá iskrenie v tomto trojuholníku. Chápem však autora - na opise chcel pravdepodobne ukázať, že mafiánom sa človek nerodí a ako výrazne nás formujú zlomové momenty života (veď napríklad Michal pomáhal deťom z decáku, snažil sa byť pri skúškach na škole férový a poctivý...no zopár tvrdých životných úderov nahlodá každé presvedčenie).

Týmito pár desiatkami strán sa však oplatí prelúskať, pretože potom sa rozkrúti kolotoč, z ktorého nejednému slabšiemu žalúdku príde zle. Najmä pri opisoch nakrúcania porna či brutálnom dobití mafiána svojimi kolegami a priateľmi... Sledujeme ako Denisa odchádza do Londýna, kde ju po čase vtiahne nemilosrdný stroj pornografického priemyslu a doslova ju rozdrví. Čítame o Michalovi, ambicióznom a vzdelanom mladíkovi, ktorý sa postupne – pod tlakom okolia – mení na prefíkaného stratéga a v skorumpovanej spoločnosti sa zrazu pohybuje ako ryba vo vode. Karika drsné scénky opisuje mimoriadne plasticky, pútavo a vy hltáte jeden riadok za druhým. Dlho sa mi nestalo pri slovenskom autorovi, aby som tak žral príbeh! Autor skvele zachytil celú škálu pocitov: bezradnosť, odpor, nechuť, nenávisť, poníženie, šok...

Autor používa množstvo vulgarizmov, nadávok, no tie nepôsobia nadbytočne – takýto jazyk výborne vystihuje atmosféru románu. Cítiť z neho zrelého autora (napísal už zopár kníh a teraz ľutujem, že toto je prvá, ktorú som od neho prečítal) a človeka, ktorý rád vŕta a provokuje. Držím palce, aby nezostalo iba pri úspechu „prežitia“, ale aby sa po knihe zaprášilo, pretože si to určite zaslúži!

Prečítajte si ukážky z knihy „ V tieni mafie“.

Mib

Ako sa ničí osobnosť
Kniha V tieni mafie, napriek zdaniu a pravdepodobne aj väčšinovému čítaniu, nie je textom o mafii. Text autora, známejšieho z kruhov literárnej fantastiky, je skôr o ľuďoch (Michalovi, Vojtechovi a Denise), o tom, ako sa v kľúčových okamihoch kriví a láme ich charakter - len občas to ospravedlňujú odkazy na Nietzscheho nadčloveka.

Je to text o povestnom „väčšom dobre", ktoré je v skutočnosti cestou do pekla, o pretvárke, ktorá sa skrýva za priateľstvom a o spoločnosťou prijímaných hraniciach, o ktorých iluzórnosti vie aj každý podpriemerný študent filozofie.

Preto čítať Jozefa Kariku ako mafiánsky román je asi ako naliať si na cestoviny kečup: jesť sa to dá a mnoho ľudí toto pseudojedlo miluje. Problémom však je, že V tieni mafie napriek tomu nie je zase oveľa viac ako takéto špagety - sofistikovane stvorený literárny pop. Je napísaný moderne, vyžíva sa v zablatených detailoch a na domácej literárnej scéne pôsobí osviežujúco, najmä keď urozprávané experimenty chcú do literatúry prinášať už aj debutanti.

Zároveň je však povrchný. Aj keď by sme to azda autorovi dopriali, neprekročil vo svojom príbehu prvý plán. Nazrieť za povrch totiž neznamená pozrieť sa, ako funguje druhá, paralelná spoločnosť a jej stereotypy, neznamená to ani vybrať sa na výlet po psychických a trochu polopatisticky podaných vnútorných pochodoch postáv. Znamená to nájsť si chuť prečítať túto knihu aj po druhý raz a stále v nej nachádzať čosi nové. To v tomto prípade, žiaľ, chýba.

Spoločenská stoka
Je však sympatické, že v literatúre plnej roztomilých outsiderov, s ktorými akosi dokážete súcitiť, sa konečne objavujú aj typy - karikatúry, ktorých vylúčenie je akosi autentické. Primitív je primitívom, sviňa sviňou alebo veľkopodnikateľom a čitateľ ich dokáže úprimne nenávidieť. Len autorovi akoby spôsobovalo až perverznú radosť utápať tieto postavy v stoke spoločenských splaškov.

Takáto surová konkrétnosť je však po prvý raz zaujímavá, po druhý raz nudí a tretíkrát vyslovene rozčuľuje - nie každý totiž má rovnaké potešenie z čítania detailov o nakrúcaní úchylného porna, ktoré Karika v Londýne dopraje Denise. Zároveň sa tak V tieni mafie stáva knihou ľahko predvídateľnou, keď Michala ako dieťa odmietnu prijať na karate, už viete, že takýchto momentov bude viac a zo slušného chlapca vyrastie sociopat. No dôležité možno je, že cieľový čitateľ tohto textu nie je znalcom literárnej produkcie, ktorého rozčuľujú nefunkčné scény, a odpustí aj rozprávanie banalít či vyrovnávanie si účtov so slovenskou politickou reprezentáciou.

Pre všetkých bez rozdielu však platí, že ak by Slovensko vyzeralo tak, ako ho v románe opisuje Karika, bola by to veľmi smutná krajina. Otázka, či je také aj naozaj, našťastie, už nepatrí do literatúry.

_{Tomáš Prokopčák, Viac čítajte na http://kultura.sme.sk}

Nejprve představím knihu tak, jak se bude jevit běžnému čtenáři. Jak se píše na předsádce, je to drsný a zároveň dojímavý román o úpadku celé jedné generace. Tu v příběhu ztělesňují dva mladí muži a jedna dívka dospívající na Slovensku devadesátých let. Poté, co se seznámíme s jejich dětstvím a mládím v Ružomberoku, kniha nabírá na dramatičnosti a spádu – trojice se rozdělí a každý z nich žije svým vlastním životem. Hlavní hrdina, Michal Havran, autorovo alterego, studuje na vysoké škole filosofii a historii, prožívá první velkou lásku i první zklamání, začíná rozumět fungování světa, ale nejdéle ze všech tří si uchovává relativní nevinnost. Naproti tomu Vojtech Drachar, uvízne v sítích bratislavského podsvětí, stane se členem gangu a rychle si zvyká na násilí a zlo, jímž je obklopen. Dívka, Denisa Filová, poté, co přijde o svůj životní sen, odjíždí do Londýna, kde ji postupně pohltí svět drog a pornografického průmyslu. Tato část knihy je nesmírně dynamická a autor skvěle a psychologicky naprosto věrohodně popisuje vnitřní vývoj svých hrdinů. V druhé části knihy se pak jejich životní příběhy osudově protnou a první část dramatu pozvolna přechází v druhou, jíž vévodí postupná proměna Michala Havrana ve ztělesnění zla a jeho cesta k politické moci. Zde se tempo vyprávění poněkud zpomalí, ale ne natolik, aby to působilo rušivě. Do hry vstupuje podnikatel Peter Štarch, jenž se stane Havranovým mentorem a vychovává jej k obrazu svému. Michal Havran však chce víc. Nespokojí se s rolí žáka, on chce být tím, v jehož rukou se setkávají všechny nitky...

Závěr knihy je pak strhující a perfektně dotažený do konce. Musím říci, že jsem se trochu obával, že se v závěru vymkne příběh Karikovi z rukou, protože některé jeho povídky hůře zvládnutým zakončením dle mého názoru trpí. To však není případ tohoto thrilleru – závěr je parádní tečkou za skvělým příběhem a nelze mu nic vytknout.

Jaká ta kniha je? Text na předsádce nepřehání – je drsná a je dojímavá. Drsnost spočívá především v explicitně popsaném násilí a sexu (především toho zvráceného při natáčení pornografických filmů; nutno však dodat, že autor neméně brilantně popisuje i opravdu pěkné milostné scény). Myslím, že útlocitný čtenář by opravdu mohl mít s těmito popisy problém, nutno však dodat, že v žádném případě nejsou samoúčelné a plně slouží výstavbě celého dramatu. Kromě toho je zde i drsný jazyk dojde-li na přímou řeč, ale – jak Karika poznamenává v rozhovoru o této knize – ti lidé opravdu takto hovoří, to je prostě realita. Na jiný způsob jsou drsné také ty části knihy, kde se autor věnuje popisu zkorumpované a s mafií srostlé slovenské politické reality. Místy mi z toho bylo víc zle než z výše zmíněných scén naturalisticky popisujících natáčení tvrdého porna...

Velmi pěkně je v knize také vystižena spolupráce "pěšáků", tedy brutálních gangsterů v první linii, vyznačujících se atavistickým chováním lovců doby kamenné, a sofistikovaných mafiánských špiček, jež jsou produktem civilizace moderní.

To, co je na knize obzvláště dráždivé, je propojení fikce a reality. Už v Karikových povídkách, v nichž je hlavní hrdina vždy tak či onak ztělesněním autora, jsem uvažoval, kde končí skutečnost a začíná fabulace. V tomto románu jsem to zažíval mnohokrát a musel jsem se ptát, co z příběhu Michala Havrana je i příběhem Jozefa Kariky a co už nikoli. Mimochodem – autorovi doporučuji, aby se zahalil rouškou tajemství a nechal čtenáře v dráždivé nejistotě.

Pochopitelně se naskýtá otázka, proč se Karika zde i ve svých povídkách takovou měrou zabývá proměnou svého alterega v netvora. Než abych se pustil do nějakého planého psychologizování, zdůrazním jednu věc, jíž si možná jiný recenzent nepovšimne, ale která s touto knihou bezprostředně souvisí: Kniha V tieni mafie je dle mého názoru beletristickým zpracováním Karikových předchozích knih Zóny stínu, Brány meonu a Magie peněz. Zvláště v první části knihy na mne za každou postavou a za každou situací vykukovali klifotičtí démoni popsaní v Zónách stínu. To, co autor v Zónách stínu pojednal jako bytosti z pokřivené odvrácené strany světa, nabývá v jeho románu, stejně jako v předchozím magickém pojednání, zcela konkrétních podob – a nyní možná děsivějších, protože představitelných i těm, kdo se magií a magickými knihami nezabývají. Je mimochodem úplně jedno, zda takoví démoni "doopravdy" existují jako nějaké "entity", podstatné je behaviorální hledisko celé věci – tedy konkrétní projevy zla a možnost jejich klasifikace. Nezáleží na tom, pomocí jaké metafory se toto zlo pokusíme popsat, důležité je, že zde skutečně je. Proměna Michala Havrana, který v druhé části knihy realizuje své mocenské ambice inspirován Machiavelliho Vladařem a uchopením moci nacisty, je pak analogická tématům Bran meonu. Stejně, jako se autor v Branách meonu zabývá problematikou odlidštění v souvislosti mocí, zabývá se tímtéž neméně sugestivně i zde, kde tímto procesem prochází jeho alterego. A konečně zde nalezneme i motivy z Magie peněz, protože peníze v příběhu hrají důležitou roli a autor navazuje na své myšlenky ze svého pojednání o finanční magii.

Co tím chci říci? Především to, že k thriller V tieni mafie ve skutečnosti bezprostředně navazuje na autorovu předchozí tvorbu, dříve otevřená témata však zpracovává v rámci jiného žánru a jiným jazykem.

Ústředním motivem knihy je otázka identity. Karika, vystavující své hrdiny situacím deformujícím jejich charaktery, se snaží odhalit, zda existuje nějaké pevné "Já", něco – cokoli – co nás činí sebou samými. A podlehneme-li zlu: Byli jsme takoví, přinejmenším latentně, odjakživa a setkání se zlem pouze odkrylo naši pravou tvář, nebo existovala nějaká původní nevinnost, jež podlehla zkáze? Má snad pravdu postmoderní relativismus, nebo existuje nějaký způsob, jak od sebe dobro a zlo odlišit?

Musím říci, že jsem se v životě nesetkal s tím, co je popsáno v Karikově knize, je to zlo, jehož existenci tuším, které občas i letmo zahlédnu, ale na můj život nemá takový vliv, abych o něm dokázal napsat takovýto román. Vlastně mě Karikova kniha naplnila pocitem jakéhosi vnitřního děsu, když jsem si uvědomil, že takové zlo je všude kolem mě – stačí jen málo a zasáhne mi do života. Je to podobný pocit, jaký jsem míval v době, kdy jsem experimentoval s lysohlávkami – pocit, jakoby svět před mýma očima byl jen jakousi téměř dvourozměrnou zástěrkou, za níž se skrývá cosi temného a děsivého. V tomto smyslu pokládám i tuto Karikovu knihu za magickou či iniciační. Leccos jsem si díky ní uvědomil. Například to, že jediná identita, jíž si můžeme být jisti a jež nás nikdy neopustí, je založena na schopnosti lidské nervové soustavy generovat bolest, vůči níž se stáváme bezmocnými...

Nakolik je kniha skutečně realistická? Další podstatná otázka. Jak jsem již napsal – autor propojuje realitu a fikci naprosto fantastickým způsobem a je těžké určit, co se doopravdy stalo, co se stalo ve skutečnosti poněkud jinak a co se událo pouze v autorově fantasii. Kniha působí velmi věrohodně (a to i přes svůj velkolepý a dramatický, nicméně stále ještě uvěřitelný, závěr), nicméně – v autorově zájmu – doufám, že popisuje pouze typy lidí a situací a nikoli skutečné lidi a události. Nicméně i tak může být tato kniha pro některé lidi nepříjemná a nedivím se Karikovým obavám z případných následků.

Knihu V tieni mafie pokládám za vynikající thriller, jenž je skvěle zvládnutý co se výstavby příběhu, psychologie postav i myšlenkového přesahu týče, a doporučuji jej každému, kdo má odvahu spatřit odvrácenou stranu našeho světa...

Jaroslav Polák, spisovateľ