Dievča, ktoré sa hralo s ohňom

Toto je zhruba rámec druhej časti švédskej krimitrilógie „ Millennium“ – „ Dievča, ktoré sa hralo s ohňom“. Trilógia sa stala svetovým bestsellerom, z ktorého sa predalo už vyše 6 miliónov kusov v 35 krajinách. Stieg Larsson sa megaúspechu však nedožil – zomrel pár týždňov po vydaní prvej časti po ťažkom infarkte. Objavili sa vtedy aj špekulácie, že jeho smrť majú na svedomí rôzni extrémisti, sexuálna mafia či iné živly, do ktorých sa Larsson s obľubou púšťal, no nikdy sa nenašli dôkazy.

Hlavnou postavou knihy je Lisbeth Salanderová, ktorá je spoločenským outsiderom v pravom slova zmysle. Je to snáď najlepšia hackerka vo Švédsku, no nemá súkromný život ani skutočných priateľov. S nikým sa nestretáva, odmieta sa podrobiť pravidlám spolužitia, nikam nepatrí. Dokáže sa však pomocou svojho laptopu dozvedieť takmer všetko, čo chce. Dostáva sa do počítačov iných ľudí, systémov firiem, aby vypátrala informácie, ktoré jej pomôžu splniť cieľ. Vo svojom jadre je kniha aj fascinujúcou štúdiou charakteru mladej ženy, ktorá má v malíčku počítačové kódy, no akákoľvek ľudská interakcia jej prináša zdrvujúce problémy.

Zhodou náhod, okolností a nepravdivých informácií o nej sa z nej stane štvaná zver. Obvinia ju z trojitej vraždy a stáva sa súčasťou mediálneho kolotoča, ktorý siaha hlboko do jej temnej minulosti. Bulvár sa na ňu vrhá z každej strany, prekrucuje fakty, falšuje údaje a kope do spoločenského outsidera. Jediný, kto od začiatku verí v jej nevinu, je novinár Mikael Blomkvist. Snaží sa odhaliť vraha svojich priateľov a Lisbeth sa dostáva do situácie, keď sa rozhodne potrestať všetkých tých, ktorí si to zaslúžia. A tak sa ich cesty opäť stretávajú...

Celým románom „ Dievča, ktoré sa hralo s ohňom“ sa nesie téma obchodu so ženami, so sexom, týranie a zneužívanie žien. Presne ako to vyjadrila jedna z postáv, Erika: „Obchod so sexom, trafficking je zločin proti ľudským právam. Tváre takýchto zločincov by mal poznať každý. Štát by k nim mal pristupovať rovnako ako k vojnovým zločincom, organizátorom genocídy či akéhokoľvek teroru.“ Stieg Larsson píše opäť so zanietením pre súčasné problémy, uvažuje nad vzťahom politiky a morálky, kladie otázky a hľadá zodpovednosť. Má úžasnú schopnosť udržať napätie v niekoľkých paralelných zápletkách, ktoré postupne brilantne prepojí do veľkého finále. A to je aj v dvojke Millennia opäť prekvapujúce a šokujúce.

Larsson nezostáva nič dlžní kvalitnej severskej literatúre – bohatý jazyk a štýl, ktorý čitateľa vtiahne do príbehu. Pútavé rozprávačstvo, dôkladné vykreslenie charakterov, snaha nezostať na povrchu, ale sformulovať na pozadí pútavého príbehu závažný spoločenský odkaz. Navyše má dostatok vedomostí z vlastnej kariéry novinára, takže všetky detaily pôsobia autenticky a dôveryhodne. Larsson tiež poukazuje na fakt, ako sme uväznení vo svete počítačov a internetu. Ako horúčkovito zálohujeme svoje súkromie do rezervných zdrojov a napriek tomu sme voči expertom nahí a zraniteľní.



Milan Buno

Písal sa vtedy november 2004. A keď v roku 2005 vyšiel vo Švédsku prvý diel trilógie Muži, ktorí nenávidia ženy, stal sa bestsellerom.

" Ešte som nezažil, že by knihy autora, ktorému ešte nevyšla jediná kniha, čítalo vo vydavateľstve toľko ľudí. Hovoríme však o debute mimoriadne, vskutku mimoriadne kvalitného autora," povedal vydavateľ Svante Weyler.

" Knihy som písal len pre zábavu. A až v tretej časti sa jednotlivé nitky príbehu pospájajú tak, že čitateľ pochopí všetky súvislosti. Každá kniha zároveň funguje ako samostatný uzavretý príbeh," povedal zase Stieg Larsson v poslednom - a prvom rozhovore. Poskytol ho časopisu Svensk Bokhandeln, ktorý sa venuje knižnej kultúre, pred uvádzaním svojej detektívky na trh.

Vzdušný zámok, ktorý vybuchol, posledná časť trilógie Millenium priamo nadväzuje na druhú časť Dievča, ktoré sa hralo s ohňom.

" Tri knihy som napísal preto, lebo ma to bavilo. Od počiatku som mal pripravený materiál na päť pokračovaní. Písať detektívny román nie je zložité. Ťažšie sa tvorí článok s rozsahom päťtisíc znakov, kde musí byť každý riadok presný a podložený," pokračoval v rozhovore Larsson.

Trilógiu spája postava novinára Mikaela Blomkvista a postava geniálnej hackerky Lisbeth Saladerovej. Vo Vzdušnom zámku, ktorý vybuchol, si dcéra vyrovnáva účty s otcom, bývalým ruským agentom Alexandrom Zalačenkom.

" Rozvíjal som nápad z deväťdesiatych rokov. S kamarátom Kennethom sme ešte v tlačovej agentúre tvorili príbeh o detektívoch dvojičkách. Hovorili sme o tom, že majú štyridsaťpäť rokov a stoja pred poslednou hádankou. Ale napokon sa celý príbeh rozvíjal iným smerom," povedal Larsson.

" Siahol som po Pippi Dlhej pančuche. Ako by vyzerala dnes? Aká by bola ako dospelá? Ako by ju volali? Sociopat? Na spoločnosť sa pozerá celkom inak ako ostatní. Vytvoril som z nej Lisbeth Salanderovú, dvadsaťpäťročné dievča stojace na okraji spoločnosti. Nikoho nepozná, sociálna kompetencia je pre ňu neznámy pojem," pokračoval.

Stieg Larsson rozpísal aj ďalšie pokračovania. Na konci tretej knihy príbeh zavŕšil, a tak uzavrel úvod diela. Tvrdil, že ďalej môže o postavách písať čokoľvek. Ale sčasti stihol napísať len štvrtú knihu. Piatu mal pripravenú v bodoch. A očakávaný príjem z kníh označil za druh dôchodkového sporenia.

" Písanie detektívok je písaním zábavných textov. Líši sa od písania propagandy či klasickej krásnej literatúry. Neexistuje oddychovejší žáner ako detektívny román. A ak sa autor románu snaží mať čo povedať... ja mám, čo povedať," uviedol autor, ktorý veľa šťastia vlastne nemal.

_{Juraj Fellegi}

_{Zdroj: Pravda; 16/05/2009; s.: 28; Juraj Fellegi ; Zaradenie: knihy}

Stieg Larsson: Vzdušný zámok, ktorý vybuchol

Škoda, že Stieg Larsson zomrel a nenapíše nič podobné...alebo aj úplne iné. Dokáže totiž vynikajúco rozohrať šachovú partiu, v ktorej každý každého sleduje, jeden skvelý ťah strieda druhý, obe strany sa snažia na seba čosi našiť. Všetko je premyslene a logicky vystavané.
A posledné desiatky strán smerujú k veľkolepému finále, keď s uspokojením sledujete, ako kúsky do seba zapadajú a napĺňajú sa premyslené stratégie, naplánované akcie.


„ Vzdušný zámok, ktorý vybuchol“ je opäť o dvoch hlavných postavách. Vynikajúca hackerka Lisbeth je v nemocnici po tom, čo jej otec-bývalý špión strelil guľku do hlavy...našťastie Lisbeth prežila. Novinár Mikael sa jej snaží pomôcť očistiť meno a vyriešiť hrozivú minulosť.
Larsson je brilantný rozprávač a majster vo vykreslení charakterov postáv. Mikael aj Lisbeth sú postavy plastické, také živé, ako váš sused či predavačka v obchode. Nemáte problém sa s nimi stotožniť, prežívať ich problémy aj úspechy. Strachujete sa, keď ich ohrozujú, keď Lisbeth bojuje o život. A tešíte sa, keď im veci vychádzajú.

Stieg Larsson výborne pracuje so strihom. Je neuveriteľné, ako šikovne dokáže zamotať, či skôr zauzliť príbeh a potom postupne, logicky ho rozmotáva. Všetko je uveriteľné, premyslené, žiadne skoky, primitívne náhody, keď si autor nevie rady s ďalším vývojom.

Prezrádzať viac z deja by bol „zločin“ spáchaný na čitateľovi, tak len dodám: trilógia Millennium je vynikajúce čítanie, ktoré vás nepustí. Aj napriek tomu, že každá z kníh má približne 500 strán, navyše vo formáte blížiacom sa k A4. Je to však knižka ako stvorená na dovolenku – Larsson sa totiž nedá čítať na etapy, na to je pridobrý.

Mib