Sinon

Začínam mať tichý dojem, že mánia ohľadom severskej literatúry pomaly utícha. Ťažko povedať, či je to pre priveľký počet ponúkaných titulov, ťažiacich zo slávy predošlých bestselerov, alebo pre klesajúcu kvalitu. Čo si budeme klamať, dokonca ani taká stálica ako Nesbo sériou príbehov spoza polárneho kruhu až tak neohúril. Z posledných kníh situáciu zachránili aspoň manželia Börjlindovci či Michael Hjort s Hansom Rosenfeldtom. Švédsky autor Dan T. Sehlberg sa predstavil slovenským čitateľom v roku 2014 debutom Mona o počítačovom víruse, ktorý prekonal hranice technológií a nakazil človeka. V jeho voľnom pokračovaní pod názvom Sinon hrozí, že prerastie do celosvetovej pandémie. "Voľné pokračovanie" naznačuje, že knihu môžete čítať aj bez znalosti Mony, ako som to spravil ja, ale napriek tomu vám predsa len odporúčam zoznámiť sa aj s prvým dielom série. Minimálne budete mať lepší prehľad o postavách a ich vzťahoch, čím sa iste zlepší zážitok z čítania. Mne totiž trvalo o niečo dlhšie, kým som im prišiel na chuť. 

"Hoci bol zatvorený sedemnásť metrov pod zemou, nekapituloval. Napriek všetkému sa mu podarilo vytvoriť si záchranné lano, síce tenké a krehké, no aspoň mal nádej. A či mu toto lano zachráni život, alebo nie, nebolo podstatné. Najdôležitejšie bolo, že bez pochýb zničí ten jej. Dočká sa tak svojej pomsty a ona zhorí v pekle. Akim sa schúlil na prični. Rachel Popo zhorí v pekle."

Eric Söderqvist sa vyrovnáva s dôsledkami záchrany svojej manželky Hanny pred nebezpečným vírusom. Lenže postupne sa začne zvyšovať počet nakazených, medzi inými aj lekár a sestra, ktorí Hannu liečili. Hanna si to kladie za vinu a rada by nejako prispela k vytvoreniu protilátky. Súkromná farmaceutická spoločnosť Cryonordic chce využiť vzorku jej krvi, avšak ako sa zdá, ľudia stojaci v pozadí majú vlastné plány. Podľa všetkého sú napojení na silnú teroristickú skupinu, kam patrí aj Akim Katz - bývalý izraelský funkcionár, ktorý po odhalení jeho zrady skončil vo väzení. Podarí sa mu utiecť a okrem novej úlohy je motivovaný aj túžbou po pomste voči izraelskej agentke Rachel Popo. Zariadi, aby uniesli jej chorú sestru, jedinú osobu, na ktorej jej záleží. Rachel je odhodlaná nájsť ju a potrestať Akima nadobro. Eric a Rachel sú napokon nútení opäť spojiť sily, pretože ich niekdajší boj bol očividne len slabou predohrou voči tomu, čo má ešte len prísť...

"Rachel vyšla na mólo a pridala do kroku. Hanna nemotorne krivkala za ňou. Rachel rozhodným krokom mierila k veľkej lodi. Hanna s hrôzou zbadala, ako sa na palubu vynoril ďalší muž v čiernom. V ruke držal zbraň. Čo to, preboha, Rachel vystrája? Hanna zastala. Chcela zavolať na Rachel, varovať ju. Muž so zbraňou kývol Rachel na pozdrav. Bez mihnutia oka ho zastrelila. Ohlušujúca rana sa rozľahla po okolí a vystrašené labute odleteli v ústrety šíremu moru. Hanne sa podlomili kolená a tvrdo sa zviezla na zem."

Sinon sa u mňa síce nezaradí medzi diela, ktoré vo mne dlhodobo zanechajú dobrý dojem, ale na jedno prečítanie postačí. Dan T. Sehlberg v ňom spája špionážne praktiky s informačnými technológiami, čo z neho robí moderný príbeh s akciou a napätím. Na mňa však všetky záležitosti okolo počítačov, vírusov a peňažných machinácií pôsobili dosť chladne, ťažko sa mi vžívalo do deja a ani postavy sa mi nezdali veľmi emocionálne. Zachránil to motív pomsty Akima voči Rachel a snaha o záchranu blízkych, táto motivácia je omnoho ľudskejšia a uveriteľnejšia. A najmä spojenie Rachel a Hanny sa mi javilo ako najlepší motív celého príbehu. Sinon je určený fanúšikom kriminálok obohatených viac o akciu a globálne problémy než o detektívne a vyšetrovateľské postupy. 

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/d-t-sehlberg-sinon/

NCoLV – túto skratku má vírus, s ktorým sa pasujú v štokholmskej nemocnici. Kritický stav pacientov spôsobuje vrásky na čelách lekárov a jedinou doposiaľ uzdravenou osobou je Hana – manželka Erica Söderqvista, profesora informatiky. Čím sa Hana odlišuje od ostatných pacientov? Má niečo, čo oni nemajú, alebo naopak? Na nájdenie odpovede a vyvinutie vakcíny spoločnosť Cryonordic potrebuje práve Haninu krv. Intuícia však Ericovi našepkáva, že s touto spoločnosťou niečo nie je v poriadku a v svojej mysli bojuje s podozrením, že sú jej členovia napojení na terotistickú skupinu. Potvrdí sa Ericovi jeho odhad? A neuvedie svoju ženu do nebezpečenstva tým, že bude dôverovať nesprávnym ľuďom?

„Krycie meno je Jawdah. Projekt Jawdah. Najprv nakazíme ľudí na západe, potom si počkáme na novinové články a paniku, ktorú rozpútajú. Náš PR tím prileje olej do ohňa a lobisti sa postarajú, aby sa problém spolitizoval. Následne rozšírime správu, že existuje vakcína, ktorú predáva jedine Cryonordic.“

Kniha čitateľa prekvapí krátkym a viac ako pútavým úvodom, počas ktorého je okamžite vtiahnutý do deja. Tento prológ je však zakrátko vystriedaný kapitolami, v ktorých sa prekonávajú obrovské vzdialenosti a v každom prostredí čitateľ stretne iné postavy. Chvíľu teda potrvá, kým sa v texte zorientuje a spojí si jednotlivé charaktery s daným miestom či situáciou, ktorá je okolo nich vytvorená. Je teda dosť možné, že prvé strany budete čítať s väčším sústredením a tým pádom o niečo dlhšie, ako je vaše obvyklé tempo. Akonáhle však prekonáte približne prvých 50 strán, nadobúdate pocit, že ste v príbehu ako doma.

Polemizovanie okolo vírusu nie je jediným motívom, ktorý kniha zachytáva. Jednotlivé postavy sú postavené pred zradu, obetu či sebazaprenie a okolnosti ich doženú priam k neľudským či nadľudským výkonom. Čitateľ sa dôsledkom toho stretne s väzniteľmi a rukojemníkmi, s trpiteľmi aj mocnými, no netrvá dlho a karta sa obracia.

Zatiaľ čo v predchádzajúcej knihe Mona mali hlavné slovo najmä Eric a Hana, v tomto príbehu do popredia vystupujú iné postavy, ktorým autor ponecháva rovnaký priestor. Občas sa v deji vyskytne spomienka, ktorá priamo odkazuje na udalosti v prvej časti, no myslím si, že k celkovému pochopeniu príbehu nie je potrebné prečítanie toho predchádzajúceho. Ak ste Monu už prečítali, znamená to pre vás menšie plus, hlavne sa vďaka tomu v deji rýchlejšie zorientujete a pochopíte vzťahové väzby, no určite táto skutočnosť nie je podmienkou.

Opisné časti tu striedajú také, v ktorých je viac dialógov, no celkovo je priamej reči v texte o trochu menej. Tento fakt však neuberá na akčnosti a dráme, ktoré sa nesú celým príbehom. Aj pasáže bez dialógov vedeli poriadne zamávať s dejom a posunúť ho o kusisko vpred. Často je čitateľ konfrontovaný s naozaj nekompromisným a drsným vývinom situácie.

„Odrazu akoby zastal čas. Vzduch naokolo zhustol a hlava muža stojaceho vedľa Tary explodovala. Telo končiace zakrvaveným krkom sa zviezlo na zem a stiahlo Taru so sebou. Tara začala hystericky kričať, no hlas tlmilo veľké bezvládne telo, ktoré ju celé zavalilo.“

Sinon nepredstavuje klasický detektívny príbeh. Na to je tu priveľa technológií, priveľa konšpirácie a akčných scén. Skôr by som túto knihu pomenovala ako element balansujúci medzi kriminálkou a miernym science-fiction. Ak sa do Sinon pustíte, rátajte s miernym zmätkom na začiatku, s poriadnou drámou uprostred a motívom vírusu, ktorý napádal spočiatku len počítače a potom sa dokázal preniesť do krvi človeka. Očakávajte násilie, akciu a nepredvídateľnosť.

Recenzovala: Sabina Walterová
http://plutonium.sk/2016/sinon/