Prekliaty spoločník

Keby som jej meno nevidela na obálke, tak by som asi neuhádla, že to napísala Bardugo. Prečítala som od nej (okrem Brány pekla) všetko, čo je v SK vydané, a táto kniha mne osobne nesadla. Neviem, či to bolo prostredím, do ktorého bol dej zasadený, alebo čím. Celý čas mi tam chýbalo niečo viac. Uznávam, že mágia bola v tomto svete podaná veľmi realisticky. Nič priveľmi dychberúce (až na pár výnimiek), tu a tam nejaký zázrak. No aj magický realizmus, ak to tak môžem nazvať, sa dá napísať pútavo. Ja som sa chvíľami až nudila. Čakala som, kedy to prepukne a príde niečo veľkolepé. Neprišlo. A myslím si, že tam boli momenty, kde to bolo možné vygradovať, napríklad jednotlivé skúšky, alebo záverečná scéna tiež mohla byť viac epická. Za mňa nevyužitý potenciál. Ani postavy mi nesadli, žiadnu som si neobľúbila, čo je škoda. Hlavná hrdinka mala byť prefíkaná, na vonok sa ukazovať ako taká jednoduchá husička no pritom byť skôr prešibaná líštička. Mňa ale nepresvedčila. Ak by to osud nezariadil inak, možno by ešte stále bola pomocníčka v kuchyni. Prečo teda nepoužila svoj um a talent už skôr, aby si v živote aspoň trochu polepšila? Že si sem tam uľahčila ťažkú prácu sa nepočíta. Ani prekliaty spoločník to nezachránil. Ich vzťah a interakcie boli len také ok. Jeho príbeh bol jedna z mála naozaj zaujímavých vecí, no to na záchranu celého príbehu nestačilo. Ako som už napísala, asi to nebolo jednoducho pre mňa. Niekomu ale opisy, prostredie a atmosféra sedieť môžu.