Štúdia utopenia

Dej knihy by som zasadila tak do polovice 20teho storočia vo fiktívnej krajine. Ženy v tejto spoločnosti sú brané ako také skôr jednoduchšie bytosti neschopné väčších myšlienok, a preto im nie je povolené napríklad študovať na najprestížnejšej fakulte literatúry. Ani hlavná hrdinka sa tam nedostane, napriek tomu, že ak by bola muž, tak by na základe jej výsledkov miesto mala zaručené. A potom dostane príležitosť nejaký čas pobudnúť a navrhnúť rekonštrukciu sídla jej obľúbeného spisovateľa, ktorého najslávnejšie dielo vie naspamäť odpredu-dozadu. Na tomto rozpadajúcom sa sídle sa spojí so študentom literatúry a postupne odhaľujú, ako to s národným spisovateľom a jeho veľdielom v skutočnosti bolo. Výsledok ma neprekvapil, vlastne som niečo také očakávala. Medzi pátraním dostávame trochu záhad, ožívajúcich legiend a jemnú romantiku, no ale aj zopár ťažších tém. Kniha ako celok ma moc neoslovila. Viac-menej som pokračovala v čítaní, lebo som sa chcela dozvedieť, či naozaj existuje Kráľ víl a hlavná hrdinka s ním má niečo spoločné alebo sa to všetko odohráva len v jej hlave a naozaj potrebuje brať svoje lieky. Pravdupovediac, mňa teda ten záver priveľmi nepresvedčil. Atmosféra nebola zlá, taká temná a záhadná, no stále som rozmýšľala, čo je naozaj a čo je len výplod fantázie jednej možno trochu pomotanej mysle.