Úžlabina

Marek vie, ako čitateľa držať v napätí, no táto novinka mala podľa mňa pomalší rozbeh. Na začiatku totiž všetko vsadil na stret medveďa s človekom a náznaky, že nič nie je také, aké sa na prvý pohľad javí. Situácia sa však začne komplikovať a od rozpamätania sa závisí celý mužov život. Aj keď je od začiatku do konca prítomný spisovateľov úžasný humor, cítila som, že tomu niečo chýbalo. Hlavný protagonista premýšľal nad rôznymi vecami a to trochu spomaľovalo dej, no zápletka bola vybudovaná výborne. Predstieram, ako najlepšie viem, že som súčasťou lesnej flóry. Nezaberá to! Možno je na vine to prekliate tričko, ktoré by u všežravca ako je medveď mohlo vzbudzovať predstavu kríčka ovešaného lesnými plodmi, pretože zviera so sklonenou hlavou bezstarostne vykročí priamo smerom ku mne a medzi lopatkami sa mu pri každom kroku dvíha svalnatý hrb. s. 30 Keď sa ťažisko príbehu presunulo, Úžľabinu som si naplno vychutnala. Na tento moment som čakala. Na okamih, keď ma Marek neprestane prekvapovať. Keď sa dej rozbehol, mal neskutočný spád. Čitateľ vie len to, na čo si spomína hlavný hrdina, takže keď sa záhada vyjasní, bude udivený. Mužovo uvažovanie síce dej občas spomaľovalo, ale aj zaň som napokon vďačná, lebo Marek mi ním oslabil pozornosť a spriadal tajné plány na rozuzlenie, ktoré sa nedalo predpokladať. Chvíľu vzbudzoval dojem, že nevie, čí je, keď ma však za oknom zbadal, tak si na môj vkus až príliš rýchlo spomenul, kto z nás dvoch stojí na vyššom stupni potravinovej pyramídy. Teraz sa za príšerného ručania pokúša na striedačku cez sklo prehrýzť a keď vidí, že to nejde, tak preškriabať. A mne nezostáva nič iné, len kričať. O dušu spasenú! Jednak z obrovského strachu, že sa mu jedno z toho napokon podarí a tiež v nádeji, že by môj krik mohol zabrať namiesto klaksóna. s. 33