Námesačník

Vydavateľ:	IKAR (IKAR, a.s.)
Séria:	Joona Linna (SK) (10.diel)
Jazyk:	slovenský
Formát:	Kniha
Vydanie:	2025/06
Poradie vydania:	1.
Pripravuje sa Informácie o dostupnosti Posledná zmena: 06.04.2025 02:55

Prečo sa prihlásiť?

(všetky ceny sú uvádzané vrátane DPH)

Hodnotené (0x)
Komentáre (0)
Recenzie (0)
Informuj priateľa

Obsah knihy: Námesačník

Uprostred noci niekto zavolá na tiesňovú linku a nahlási práve prebiehajúce vlámanie v uzavretom kempe neďaleko Štokholmu. Na volanie reaguje najbližšia policajná hliadka, a keď dorazí na miesto činu, v jednom z karavanov sa jej naskytne desivý pohľad. Steny, strop aj podlaha sú pokryté krvou. Obeť bola zavraždená sekerou a brutálne rozštvrtená.
Polícia v jednej z izieb objaví mladého muža, ktorý spí a ako vankúš mu slúži odseknutá ruka. Mladík je okamžite zatknutý a prevezený do väzby. Vzápätí sa ukáže, že sotva sedemnásťročný syn slávneho spisovateľa trpí vzácnym druhom námesačnosti. Môže byť páchateľom alebo naopak svedkom hrôzostrašných udalostí, na ktoré si však nedokáže spomenúť.
Detektív Joona Linna, ktorý sa prípadu ujme, požiada svojho dávneho priateľa Erika Mariu Barka, aby pomocou hypnózy zistil, čo sa v karavane stalo. Brutálny vrah je stále na slobode a ešte nepovedal posledné slovo.

Zo švédskeho originálu Sömngangaren (Albert Bonniers F?rlag, Stockholm 2024) preložila Jana Melichárková.

Detaily o knihe

Názov: Námesačník

Originálny názov: Sömngangaren

Objednávací kód -

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

Knihu ešte nikto nekomentoval, budete prvý.

Pridajte svoj komentár

Kontrolná otázka: Koľko je deväť mínus štyri?
Nadpis
Vaše hodnotenie
Human check: Leave this field empty
Komentár
Vaše meno
E-mail (nebude zverejnený)
V odpovedi prosím používajte iba číslice.
	Prečítal som si a porozumel som zásadám spracovania a ochrany osobných údajov

Ukážky z knihy

„Päťdesiatosem, päťdesiatsedem...“
Na zábradlí zbadá špinavý odtlačok ruky a zrýchli krok, hoci dýcha čoraz pokojnejšie. Akoby ho to tiahlo nadol. Kroky kovovo zvonia a rozliehajú sa, víria v hĺbke.
„Kráčaš nadol a každým krokom... si trochu uvoľnenejší, trochu viac sa sústredíš na môj hlas... štyridsaťtri... štyridsaťdva...“
Hugo uteká dole, drží sa vnútorného zábradlia, cíti zo stredu odstredivú silu. Uchytenie schodiska sa myká, piesok sa sype do šachty ako tenký prúd v presýpacích hodinách.
Erik ráta čoraz pomalšie, zatiaľ čo sa Hugo rúti nadol. Akoby to nikdy nemalo konca.
„Štrnásť... trinásť,“ ozýva sa Erik monotónne. „Až prídem k nule, budeš doma vo svojej posteli v noci dvadsiateho šiesteho novembra... Si pokojný. Bez zhonu pozoruj a rozprávaj o všetkom, čo zažívaš... nič tu nie je nebezpečné... dvanásť, jedenásť...“
Hugo počúva Erikov hlas, stratí kontakt s vlastným telom, kým beží dole schodmi. Preskočí štyri schody naraz.
„Tri, dva... jeden... nula a teraz ležíš v posteli dvadsiateho šiesteho novembra.“
Hugo na točitom schodisku náhle zastane a zavrie oči.
„Je približne jedna hodina v noci, spíš, no niečo ťa donúti otvoriť oči.“
Hugo otvorí oči a zíza do tmy vo svojej svetlomodrej izbe so stiahnutými roletami so súhvezdiami hviezdnej oblohy.
Srdce mu prudko búši.