Životné lekcie od neurochirurga: Nové vedecké poznatky a príbehy o mozgu

Vedeli ste, že inteligentnejší ľudia vedia vymenovať viac zvierat než tí menej inteligentní len preto, lebo dokážu vymyslieť viac kategórií, v ktorých ich hľadajú? Alebo že schopnosť učiť sa a pamätať si je pre život natoľko dôležitá, že ju majú dokonca aj baktérie a rastliny? A dostalo sa k vám, že sivá hmota živého mozgu nie je sivá a biela hmota nie je biela? V skutočnosti sa tieto farby objavujú len v konzervovanom stave. Mňa táto kniha dostala už svojím názvom a anotáciou, hoci ani neviem, či som ju čítala, skrátka ma to ku knihe ťahalo, akoby intuícia vedela, že @slovenskyspisovatel vydáva ďalšiu múdru pecku písanú laickou rečou. Preto mi to autorov úvod iba potvrdil - "V tejto knihe sa snažím oddeliť táraniny od vedy, mediálny humbug od nádeje. Chcem vám pomôcť dosiahnuť osobné ciele a urobiť všetko, aby ste vy a vaši najbližší neskončili na mojom operačnom stole." Táto vzácnosť je plná zaujímavostí, rád a konkrétnych postupov, ktoré môžeme aplikovať v každodennej praxi, a búra či vyvracia mýty a nedorozumenia. "Stále mi však vŕta v hlave čosi, čo nenapraví žiadna operácia či veda. Je to ako infekcia mysle, šíri sa úzkym kontaktom a firmami, ktoré sa snažia ovplyvňovať verejnosť zjednodušenou pseudovedou a úplnými nezmyslami." Nuž, preto TV pozerám len obmedzene, skôr seriály a filmy kvôli relaxu, a dôležité vedomosti nasávam radšej priamo z kníh. Autor sám priznáva, že na napísanie tejto knihy čakal neuveriteľných takmer 10 rokov a môžem dosvedčiť, že zo stránok cítiť nadhľad, skúsenosti aj pokoru. "Isteže, človek má strach, ale zmocní sa ho aj posvätná úcta, lebo sa doslova dostane niekomu do hlavy, čo vyvoláva intenzívne pocity a nadšenie." Jeden z mýtov, ktorý vyvracia, je aj domnienka, že úspech patrí len tým najinteligentnejším a ostatní majú mizerné šance. "Bill Gates a Oprah Winfreyová sa nestali velikánmi vo svojich oblastiach bez výnimočného intelektu. No nedosiahli také úspechy iba vďaka nemu. Museli mať dobrý úsudok, odhodlanie uspieť, schopnosť riadiť, inšpirovať ľudí okolo seba, ale aj delegovať úlohy." Ani neviem, čo z toho všetkého spomenúť, aby som bola stručná, lebo ja som z tejto knihy úplne unesená! Tak napr. - vraj nám ovládanie viacerých jazykov a aktívne používanie pomáha posilniť mozog a kognitívnu rezervu, teda je to aj istá forma prevencie pred demenciou. A info o tvorivosti ma ako autorku... no riadne vydesilo. "Mozog dáva, ale aj berie. Svoje najrozvinutejšie schopnosti ako tvorivosť a inteligenciu radi považujeme za čosi, čo nás definuje, o čo sme sa sami zaslúžili. Nikto nepovie, že XY "má" tvorivosť, ale hovoríme, že "je" tvorivý. No stačí, aby medzi frontálnymi lalokmi vyrástol nádor, a zistíme - prekvapenie! -, že tie veľké dary máme iba vypožičané." Prekvapili ma, alebo skôr šokli, informácie o nikotínovej náplasti a jej vplyve na kreativitu a nakopnutie. Úplná topka je, ako všetci hlásajú, že treba spať, aby si naša hlava a mozog oddýchli (áno, je pravda, že mozog potrebuje triediť, katalogizovať a iné poriadky s informáciami), pritom zatiaľ čo spíme, prebieha v ňom riadne búrlivá aktivita. Mozog teda nikdy neodpočíva. Boli tu aj moje obľúbené príbehy z praxe, hoci tieto boli... no veď posúďte sami... "Počas prevozu z JIS na sálu Theo kýchol - a mozog mu vystrekol z čela. Pacient sa ocitol na pokraji života a smrti - hrozilo, že prehovorí a zomrie." Odpálilo mi dekel aj ovládanie mysle elektródami a info o kmeňových bunkách som tiež hltala. "Nebol som prvý lekár, čo aplikoval živé kmeňové bunky do mozgu pacienta v nádeji, že vylieči rakovinu. Nebol som ani druhý. Ale bol som tretí." Toto je kniha od kapacity a ja by som si najradšej prečítala ďalšiu, lebo táto bola príliš krátka. A to prepojenie medzi autorovým životom a netradičnou cestou, ako sa vlastne k neurochirurgii dostal. Za mňa jedna z najlepších a najpútavejších kníh, aké som kedy čítala. Idete do toho aj vy?