Dúbravienka, dievčatko z lístia

"Prečo je zmena taká ťažká?" šepla Dúbravienka. "Lebo nie vždy vieme, čo nám prinesie." odvetila mama. "A občas si vyžaduje veľkú odvahu. Ale prináša aj nové, často ešte lepšie dobrodružstvá." Toto je pre mňa tip knihy, ktorú keď chytím do rúk, mám s ňou chuť zaobchádzať jemne, jednotlivé strany otáčať pomaly a vychutnať si jej atmosféru. Lucy Fleming mi vo svojej 3.detskej knihe dokazuje, že to v detskej literatúre jednoducho vie. Nežne, citlivo a so silnou emóciou. A v neposlednom rade, s jej naozaj pôsobivými ilustráciami, ktoré lahodia oku i duši. Mne sa jej najnovšia kniha neskutočne páči. Protagonistkou je malilinké dievčatko, ktoré žije so svojimi rodičmi uprostred lesa v starom mocnom dube. Je síce najmenšia, ale smeje sa najhlasnejšie zo všetkých a jej dni sú pretkané zábavou s rodičmi a kamarátkou veveričkou alebo piknikmi s chrobáčikmi na muchotrávke. No raz vetrík so svojou každodennou pesničkou priveje do lesa chlad... Rodičia dcérke vysvetlia, že svet sa čoskoro spomalí, a že je čas opustiť strom. Od tohto momentu jej myšlienky nedajú oddýchnuť a bojí sa opustiť svoj domov. Chce na strome ostať, hoci jej rodičia už odišli. Ocko jej však pri lúčení povie, že verí, že sama príde na to, kedy zoskočiť. Dúbravienka s meniacim sa počasím na strome zisťuje, že strom a listy nie sú to pravé, čo pre ňu vytváralo jej pocit domova. Táto magická knižka pohladí oči aj dušu na každej strane. Textík je krátky, no zato bohatý, občas ho ozvláštnia aj veršíky (tie boli na mňa miestami trošku kostrbaté - v preklade sa mohli viac vyhrať). Jednoduchosť viet však knihe neuberá, naopak jej celkovému dojmu pridáva. A čo je na knihe najkrajšie, je to, že život rodinky listov nám prináša posolstvá - o sile rodinného puta a prekonávaní samého seba.