Triptych o láske a smrti

O jednej knižke Ako dávno som nič neprečítala. Ja – knihomoľka. Hltačka písmeniek, slov, viet. Až dnes. Malá, útla knižočka Triptych o láske a smrti. Priznám sa, názov ma trochu zarazil. Láska a smrť. Najmä to druhé slovo v názve. Bŕŕ. A to „a“ medzi nimi, evokujúce súvislosť. Nesúhlasím. Alebo po rokoch už áno? Prečítané jedným dychom. Tri poviedky, tri príbehy. Jeden život. Napísaný ženou a pre ženy. Len pre ne? Aj muži by si to mohli prečítať. Možno by pochopili, ak ešte nepochopili, svoje manželky, partnerky, dcéry... Možno by svoje jednoduché myslenie a cítenie prehĺbili. Ale pozor, to nie je feministický útok na mužov. Láska – krásna, inšpirujúca, zraňujúca, krutá. Taká je v týchto poviedkach. A východisko? Vyrovnať sa s jej krásami, bolesťami, traumami, ktoré uštedruje. Hlavnej hrdinke sa to podarilo. Snáď. Smrť – jediná istota v živote. Naplnenom láskou, prácou, radosťami, starosťami. Takto žil starec v poslednej poviedke. Ale on nerozmýšľal jednoducho. Zápasil v živote, v sebe, spracúval vo svojom duchovnom svete každodennú realitu. Do konca, do smrti. Tri príbehy, tri poviedky. Premyslené citlivým vnímaním autorky. Žánrovo ukážkové, čisté texty. Originálna kompozícia. A najmä jazyk – krásny, hrejivý. Človek sa pristihne, že číta niektoré odstavce opakovane. Prečítala som, myslím, dosť kníh. K niektorým sa opakovane vraciam, iných obsah rýchlo zabudnem. V knižkách sa mi žiada posolstvo. Táto knižka ho pre mňa má. Nečakajte, že ho pomenujem. To nechám na každého z vás.