Tvoja vina

Ukážky z knihy

„Vykašľala si sa na mňa,“ pokarhal ma pokojne, ešte som nevedela, kam tým mieril.
„Nick...“ cítila som sa previnilo a bála som sa jeho reakcie.
„Poď sem,“ povedal mierne. V očiach mal zvláštny výraz, akoby nad niečím premýšľal, a prekvapilo ma, že hneď nevypenil.
Chcela som ho pobozkať. Jednoducho som po tom túžila. Ak by to bolo na mne, celé dni by som trávila v jeho náručí. Kolenačky som po posteli prešla až k nemu.
„Toto je asi prvýkrát, čo sa na mňa baba vykašľala,“ položil mi ruky na pás, „neviem, ako sa mám k tomu postaviť.“
„Je mi to ľúto,“ zakoktala som sa, „som z toho na nervy. Mám pocit, že neprejdem. Nič neviem, a ak sa mi to zajtra nepodarí, tak nezmaturujem, nedostanem sa na výšku a ani nezískam vysnívanú prácu: budem nevzdelaná a skončím ako moja mama. Vieš si to predstaviť? Asi...“
Umlčal ma rýchlym bozkom.
„Si ten najväčší šprt, akého poznám. Určite to zvládneš,“ láskavo na mňa pozrel.
„Nezvládnem, Nick, hovorím vážne, bude to za päť. Chápeš? Pätka? Už nebudem obľúbenec profesora Lama a to som mala najlepšie známky z celej triedy. Už ku mne nebude milší ako k ostatným a...“
Po jeho výstražnom pohľade som radšej zmĺkla. Okej, trochu som to preháňala, ale... Šibalsky sa usmial. „Chceš, aby som ti pomohol upokojiť sa?“
Nie, nepozeraj sa tak na mňa, prosím. Hlavne nie, keď si v tej bielej košeli taký krásny a ja vyzerám ako bezdomovec.
„Netreba, ďakujem,“ klamala som.
„Tak ti pomôžem s učením?“ odhrnul mi z tváre prameň vlasov a moje vnútro sa roztopilo nad romantickosťou jeho gesta.
Nicholas mi chcel pomáhať s učením? To nemohlo dopadnúť dobre.