Moja vina

Obsah knihy: Moja vina

Sedemnásťročná Noah Morganová je spokojná so životom, ktorý vedie v Toronte. Je kapitánka volejbalového tímu, má najlepšiu kamošku a priateľa. Čo viac si priať? Lenže zrazu sa jej mama vráti z výletnej plavby s nečakanou novinkou. Druhýkrát sa vydala, a to dokonca za milionára z L. A. Hoci sa to Noah nepáči, musí opustiť starý domov a vrhnúť sa do sveta, ktorý jej je cudzí. Nablýskaný, plný nekončiacej zábavy a nelegálnych pretekov, ktorými sa zabávajú rozmaznané decká milionárov. No skutočne neznesiteľný a najarogantnejší zo všetkých je jej nový nevlastný brat Nicholas. Temný, drzo príťažlivý a s problémami vždy v pätách stelesňuje to, čo Noah najviac nenávidí. Keby len mohla ovládnuť to neodolateľné pokušenie! Vyhýbať sa Nicholasovi je takmer nemožné, najmä keď ju tak otvorene zvádza.

Lenže zakázaná láska nie je pre Noah jediná hrozba. Dávna minulosť si k nej opäť našla cestu a Nick sa musí rozhodnúť, čo všetko je ochotný riskovať, aby ju ochránil.

Zo španielskeho originálu Culpa mía (Montena, Penguin Random House Grupo Editorial, S. A. U., Barcelona, 2017) preložila Katarína Kotríková.

Ukážky z knihy

Zvedavý a prekvapený pohľad som upierala pravdepodobne na Williamovho syna Nicholasa Leistera. Ako prvé mi napadlo: To sú ale oči. Mali nebesky modrú farbu, takú bledú ako steny v mojej izbe, ktorá vytvárala šokujúci kontrast s jeho strapatými a spotenými vlasmi. Asi práve docvičil. Mal na sebe obtiahnuté krátke nohavice a voľné tričko bez rukávov. Pravdupovediac, bol poriadne príťažlivý, no musela som myslieť na to, koho mám práve pred sebou. Išlo predsa o môjho nevlastného brata, s ktorým mám celý najbližší rok žiť pod jednou strechou a od ktorého som očakávala len to najhoršie. A ten jeho pes na mňa vrčal, akoby mi čítal myšlienky.
„Ty si Nicholas, však?“ opýtala som sa a snažila sa skryť strach z toho diabolského zvieraťa, ktoré na mňa neprestávalo vrčať. Nicholas na svojho psa občas pozrel a usmial sa. To ma prekvapilo a zároveň naštvalo.
„Osobne,“ potvrdil a zadíval sa na mňa. „Ty budeš asi dcéra otcovej novej ženy,“ povedal až neuveriteľne chladným tónom.
Prižmúrila som oči.
„Akože sa to voláš?“ opýtal sa a ja som naňho prekvapene civela.
To ani nevie moje meno?