Darling Venom

Táto kniha sa nečíta ľahko, kvôli ťažkým témam,ktoré vám útočia na city,ale... zároveň sa číta ľahko vďaka tomu,akým štýlom je napísaná. Niekoho by mohla odradiť hrúbka,takmer 600 strán, no poviem vám, že v tomto prípade mi bolo aj málo. Príbeh je rozdelený na 3 časti a je rozprávaný z 3 pohľadov. Z pohľadu Charlotte,Kellana a Tate-a. Prvá časť ma úplne emočne odrovnala,pretože autorka vytvorila postavu Kellana,ktorú si určite obľúbite a potom...BUM...a zrazu je ťažké vyrovnať sa s jeho smrťou,i keď je to len fiktívny príbeh. Lenže smrťou sa Kellanov príbeh nekončí a jeho rozhodnutie siahnuť si na život ovplyvnilo dosť výrazným spôsobom aj budúcnosť Charlie a Tate-a. S bolesťou z jeho straty sa každý vyrovnáva inak a ich životy sa v jednom okamihu vzájomne prepoja a je len na nich,či si dokážu zlomené srdcia spoločne vyliečiť. A aby toho na Charlie nebolo málo,ešte pred Kellanom prišla o rodičov a nevie sa zmieriť s ich smrťou, ktorú si neustále vyčíta. Čakali by ste,že staršia sestra jej bude oporou ale naopak, ten pocit viny v nej dosť kruto neustále stupňuje,čo mňa občas vyvádzalo z miery. Bolo veľa momentov, kedy som sa pobavila a zasmiala. Sexuálne scénky sú tu naozaj kvalitné.Kto čítal, presne vie,ktoré myslím a kto nečítal a chystá sa, tiež mu pri čítaní bude kadejako. Romantiku čítam menej,preferujem iné žánre,ale musí byť kvalitná a s pridanou hodnotou, no a tú Darling Venom má. U mňa sa jednoznačne v tejto sekcii dostala na popredné priečky. Určite odporúčam.

Po tejto knihe som ganila velmi dlho. Pre filmoveho Venoma mam slabost, kazdy ma inu motivaciu. V den ked som si knihu kupila, mi dosla aj v baliku ako stafeta. Travila som s nou dlhy cas na prelome 2023/24. Autorka pisala o vaznych temach, o prehre ale hlavne o vyhrach a tazkej ceste k nim. Sebaposkodzovanie, samovrazda, sikana ano vsetky tieto zle veci. Smutok, strach, smrt, boj s demonmi, vychodisko, zivot, odpustenie, aj o tom. Kratky zaciatok s Kellanom ma uputal. Nasledne kapitoly Charlotte s Taetom boli brodenie trasoviskom, ist dalej, prestat? Nebavili ma opisy, mala som pocit, ze som v slucke pocitov, myslienok, ja, on, ona, on, ja. Boli momenty ked som si povedala fakt?, prevratila oci, docitala stranu a knihu odlozila. Zvladla som to, pohanala ma zvedavost ako s tymto vsetkym autorka navarila menu. Moja klasika "keby bolo menej... ale nebolo." Zvladla som to, aj poplakala, ale ziaden tresk, euforia. Len tolko vsimajme si okolie, nie kazdy ma silu, chut a motivaciu pomoct si sam. A my, bojujme a hladajme zmysel.