Farby života

Farby života. Ďalšia knižka prečítaná. Tento raz je to príbeh s názvom Farby života. Ide o debut slovenskej autorky Kataríny Bilkovičovej, ktorý ma zaujal hneď na prvý pohľad. Bol niečím iný. Až neskôr som si uvedomila, že pod dáždnikom sú dve osoby - chlapci. Autorka nám na 320  stranách ponúka pekný, možno poučný, no z veľkej časti smutný príbeh. Zaujímavosťou je, že toto dielko patrí medzi kvír literatúru, ide o lásku dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Príbeh dvoch mladých mužov Olivera a Eliasa je mojím prvým, kde je takýto pár ústrednými postavami deja.  V bežnom živote sa často používa slovné spojenie za všetkým (dobrým či zlým) hľadaj ženu. V tomto prípade za všetko môže osud a náhodné objavenie sa Olivera v správnej chvíli na správnom mieste. Jeho odvaha a podaná pomocná ruka zabránila tragédii (pokusu o samovraždu). Oliver, ktorý bol pod vplyvom milovanej mamy naučený pomáhať, sa rozhodol Eliáša vyhľadať a zobral ho pod svoje ochranné krídla. Z  postupného vzájomného spoznávania sa krok za krokom rodí priateľstvo a neskôr láska dvoch mladých ľudí, ktorých okrem rovnakého pohlavia spája aj boj z ranami osudu. A tých nebolo málo. No príbeh otvára aj ďalšie témy, ako je šikana, depresia… Viac detailov uvádzať nebudem, nechcem nikoho obrať o čitateľský zážitok. Veľmi sa mi však páčil autorkin štýl písania, cit pre mieru, snaha netlačiť na pílu a uveriteľný slovník jednotlivých postáv. Príbeh má fakt nútil otáčať stránku za stránkou, hoci som mala hmlu pred očami, chvíľami som nevidela na písmenká. A už vôbec sa mi nechce veriť, že toto je autorkina prvá kniha. Ďakujem za zaujímavé čítanie a dúfam, že o nejaký čas natrafím na ďalší pútavý príbeh z jej pera 15/2024 .

Slovenska autorka, debut, stafeta. Autorka vo svojej prvotine siahla po narocnych a polarizujucich temach. Sikana, psychicke problemy, ina orientacia, ci rakovina. A ta nelaska rodicov, zle pochopena viera ach... Kniha sa mi tazko odkladala, bo este tieto 2 strany... Co vsetko "musi", dokaze jeden clovek prezit. Opat priklad, ze sa lahsie pomaha duhym ako sebe. Chvilami som mala pocit, ze citam az daaku utopiu, na margo Olivera. Netvrdim, ze kniha bola uplne dokonala, ale rozhodne si zasluzi pozornost. Autorkin styl sa mi pacil. Rada si precitam aj dalsie knihy, takze poprosim, sup pisat.

Farby života je rozkošno-vtipno-smutno-krásny príbeh o láske, sile priateľstva, rodine, vzájomnom rešpekte, životných vzostupoch i pádoch či hľadaní seba samého. Riešilo sa tu viacero závažných tém ako šikana, depresia, sebapoškodzovanie, strata blízkeho človeka, sexuálna orientácia a podobne. Bola to taká menšia emotívna bomba, ktorú som si však maximálne užila. Rozhodne ju môžem zaradiť do zoznamu naj slovenských kníh, ktoré som tento rok prečítala. Na Eliasa sa to valilo zo všetkých strán, bojoval s mnohými démonmi a mne preňho pukalo srdce. Bol tichý, plachý, bojazlivý, samotársky, nikoho si nepripúšťal bližšie k telu. Miestami by som ho najradšej objala a povedala mu, že všetko bude dobré. Prístup jeho rodičov bol hrozný, asi nikdy nepochopím, ako sa môžu rodičia takto správať k vlastnému dieťaťu. Mnohí cudzí ľudia mu to tiež zrovna neuľahčovali, vždy mi je ľúto, keď vidím, akí vieme byť jeden k druhému krutí. Niektoré pasáže sa mi čítali fakt ťažko. Kým okolo Eliasa vláda skôr taká temnejšia aura, Oliver bol zasa úplné slniečko a všade okolo seba šíril pozitívnu energiu. Bol to chalan so srdcom na správnom mieste, pre ľudí, ktorých mal rád, by urobil prvé i posledné. Mal síce trochu výbušnú povahu a občas potreboval trochu krotiť, ale inak to bolo zlatíčko. Jeho mama bola úplne skvelú, vo všetkom ho podporovala, mohol sa jej so všetkým zdôveriť, veľmi sa mi páčil ich blízky vzťah. Prekvapili ma aj jeho kamaráti, zo začiatku som z nich mala trochu zmiešané pocity a myslela som si, že v príbehu ešte narobia nejaké problémy, ale zle som ich odhadla. Už od prvého stretnutia si Oliver zobral Eliasa pod svoje ochranné krídla, snažil sa ho viac spoznať, začleniť ho medzi svojich kamarátov, pomôcť mu s jeho problémami a dostať sa pod hradby, ktoré si okolo seba vystaval. Mal s ním naozaj veľkú trpezlivosť, no časom sa mu to vyplatilo. Romantická linka bola rozkošná, neraz som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Čo sa týka samotného textu, našlo by sa tu pár výhrad, napríklad používanie čechizmov, nesprávny slovosled a podobne. V budúcnosti by bolo tiež dobré dávať si pozor na menšie chybičky krásy ako zbytočne veľké medzery, úvodzovky tam, kam nepatria, prípadne ich absencia tam, kde by mali byť atď. Nemôžem povedať, že by ma to nejak extra rušilo pri čítaní, ale treba sa takýmto chybičkám vyvarovať. Musím pochváliť obálku i ilustrácie vo vnútri knihy, tie boli veľmi pekné.

Takúto tématiku som ešte pred tým nečítala. Dej sa mi páčil, kniha vhodná pre mladých ale aj starých ľudí s otvorenou myslou bez predsudkov a ešte viacej sa mi páčilo, že to nieje len o nejakom príbehu ale poukazuje to na problematiku dnešnej doby. Kniha je dá sa povedať plná nádeje pre ľudí, ktorí ju potrebujú.

Za mňa osobne, túto knihu by si mal prečítať každý. A verím že by bolo na tomto svete viac ľudskosti. Dávam pomyselný klobúk dole a veľkú poklonu z poďakovaním spisovateľke.

Táto kniha v momentálnej dobe na Slovensku je ako kvapka dažďa na púšti, ako úsmev medzi samými zamračenými tvárami, ako láska medzi nenávisťou. Veľmi oceňujem autorkinu odvahu, s ktorou do toho šla (priznávam sa, že ja osobne som väčší srab a asi by som volila pseudonym), ako sa nebála otvoriť túto tému, resp.tieto témy, lebo aj otázka duševného zdravia je na Slovensku stále tabu. Verím, že pomôže veľa mladým ľuďom, ktorí sa hľadajú, aby o sebe prestali pochybovať, aby si začali veriť a žiť svoj vlastný život. A ak pomôže aj ich okoliu pochopiť, že všetci sme si rovní, že láska sa môže zrodiť v hocijakú dobu medzi hocijakými dvoma ľuďmi a že láskou sa nedá nikomu ublížiť, bude mať jej napísanie ešte hlbší zmysel. Za seba ďakujem, aj keď sa považujem za tolerantného človeka, predsa len bolo čítanie tak trošku skúškou, či moja tolerancia nie je le póza.