Mimika

Pri Sebastianovi Fitzekovi idem takmer na istotu. Nemám síce prečítanú celú jeho tvorbu, zatiaľ som čítala naozaj je len pár kníh, ale ani pri jednej nemôžem povedať, že by ma sklamala. Mimika má pár spoločných prvkov s inými knihami. Takže takmer hneď viete, že máte v ruke Fitzeka. Aj keď totiž netušíte, čo sa dialo a súvislosti sa dozvedáte pomaly, dej bol pre mňa napínavý už od prvej strany. Hanna sa zobudí na neznámom mieste. A nič si nepamätá. Ani blízku ani vzdialenú minulosť, ako sa volá, kde je a kto je. Okamžite je jasné, že sa nachádza v nebezpečnej situácii, keďže jediný jej spoločník je šialený zločinec. Ešte horšie sa však cíti, keď si pozrie video, v ktorom sa sama priznala k vražde celej svojej rodiny. Naozaj by bola schopná niečo také spáchať? Ako môže dokázať, že je nevinná? Hanna je nadaná odborníčka na mimiku a práve vďaka najmenším náznakom vie odhadnúť, kto klame a kto nie. Aj napriek tomu nevie, komu veriť, kto jej chce pomôcť a kto ublížiť. Môže sa vôbec spoľahnúť na svoj vlastný rozum, keď jej chýbajú spomienky? Ak sa plánujete pustiť do čítania Mimiky, odporúčam vyhradiť si dostatočne veľa času. Lebo keď raz začnete, knihu len tak neodložíte. Kratšie kapitoly a najmä to ako ich autor zvykne zakončiť, vás rozhodne budú udržiavať v napätí a budete nútení čítať ďalej. A rovnako ako hlavná postava som nevedela odhadnúť, čo je pravda a čo nie. Síce som si z podaných informácii odvodila určité závery, ale neprekvapujúco, často som sa mýlila. To nehovorím o konci - že ma posledných pár strán nesmierne prekvapilo je asi slabé slovo. A to, že som bola z knihy nadšená, je asi tiež slabé slovo.