Rozohraj 13

Obsah knihy: Rozohraj 13

Jeho prvou a jedinou láskou bolo vždy ragby. Kým neprišla ona...

Johnny a Shannon nemôžu byť rozdielnejší. On je populárny ragbista. Ona je šikanovaná sivá myška. Ale keď na seba narazia, už nič nebude také, ako predtým.
Johnny Kavanagh má všetko, po čom zatúži. Hviezdi na ragbyovom ihrisku a pripravuje sa na profesionálnu kariéru. Jeho sny by však mohlo zmariť nedoliečené zranenie. Preto sa nesmie nechať rozptyľovať. A určite nemôže dovoliť tomu novému dievčaťu so smutnými očami a s modrinami, aby vypĺňalo každý kúsoček jeho mysle.
Život Shannon Lynchovej nikdy nebol ľahký. Na Tommenovu strednú prichádza v polovici školského roka a modlí sa za nový začiatok. Zúfalo sa pritom snaží striasť démonov, ktorí ju sužujú. Hneď v prvý deň sa však pripletie do cesty povestnému Johnnymu Kavanaghovi a opäť sa stáva terčom šikany závistlivých spolužiačok. Krehké spojenectvo s Johnnym ju síce chráni, no Shannon sa zmieta v pocitoch, ktoré doposiaľ nepoznala.
Johnny a Shannon márne vzdorujú narastajúcej vzájomnej náklonnosti. Dokážu však predvídať prekážky, ktoré by mohli ohroziť ich rozkvitajúci vzťah?

Z anglického originálu Binding 13 (Bloom Books, Naperville 2023) preložila Lucia Lukáčová.

Ukážky z knihy

Na ihrisku sme boli sotva polhodinu a už som stihol vyradiť troch spoluhráčov aj dostať poriadne vynadané od trénera.
Na svoju obranu, každý môj zákrok bol predpisový, hoci možno trochu tvrdší.
No presne o to mi šlo, dopekla.
Totálne ma to vytočilo. Ani trochu som sa nevedel krotiť pri chalanoch, ktorí na moju hru nestačili.
V tomto prípade bolo slovo chalani výstižné.
Boli to chlapci.
Ja som hral s mužmi.
Často som premýšľal, či vôbec má zmysel hrať za školský tím.
Bolo mi to na prd.
Klubová úroveň poskytovala dobrý základ, no školské ragby bola prekliata strata času.
Najmä v tejto škole.
Dnes sme sa stretli na tréningu prvý raz po vianočných prázdninách, no školský tím trénoval už od septembra.
Štyri mesiace.
Celé štyri zasrané mesiace, ale ešte ni¬kdy sme nehrali tak nafigu.
Za posledných šesť rokov som už asi miliónty raz preklínal fotrovcov za to, že sme sa presťahovali. Keby sme zostali v Dubline, došľaka, hral by som v kvalitnom tíme s kvalitnými hráčmi a spravil na-ozajstný pokrok.
Ale nie. Trčal som uprostred tohto zapadákova, ťahal to za neschopného trénera a išiel vypľuť dušu, aby som nás udržal aspoň na dohľad postupu.