Sľub cisárovnej Sisi

Sisi ako historická postava bola a vždy bude veľmi zaujímavá a touto knihou ma táto osôbka očarila ešte viac. Doteraz som bola ovplyvnená filmom, ktorý je notoricky známy a táto kniha mi ukázala trochu iný rozmer a pohľad na túto silnú ženu, ktorá celý život bojovala s konvenciami, prísnou etiketou viedenského dvora a svojou nesmiernou túžbou po slobode. Kniha sa mi páčila ako celok, trochu ma vyrušovali určité "pasáže snov" či už v prítomnosti alebo v minulosti, mne osobne veľmi nesedeli, ale kto číta túto autorku, musí s trochou "nadprirodzena" rátať.

„Dali sme si sľub a aspoň jedna z nás by ho mala dodržať.“ Dielo z pera slovenskej autorky, ktorá ukázala, ako vie narábať s faktografickými údajmi. Písať o živote cisárovnej je risk. Hajduková možno (možno nie) svojim rukopisom o bavorskej princeznej, rakúskej cisárovnej a českej i uhorskej kráľovne zariskovala. Už samotný názov knihy prisľubuje životopisnú cestu cisárovnej Alžbety Bavorskej, ktorá predčila svoju dobu vo všetkých možných smeroch. Kult Sisi bol, je, bude. Obálka knihy priťahuje pozornosť očí viac, ako samotný názov. Kto by odolal plachetnici s napnutými plachtami? Samotný román nie je životopisný román, ako by sme očakávali, prekročil zaužívané hranice. Kniha je rozdelená na tri časti, v ktorých sa prelínajú osudy troch žien – Amalie, Romy Schneider, Sisi. Amalia vzbudí čitateľský záujem. Jej introvertný život, ezoterika, výklady snov sú náznakovo približujúce k cisárovnej. Romy Shneider, herečka z filmovej trilógie o Sisi. Všetky tri ženy spája jeden starožitný toaletný stolík. Prepojenosť súčasnosti s minulosťou nie je u autorky atypickou záležitosťou. Amalia nás sprevádza po zámkoch, ktoré obývala habsburská rodina. Kto doposiaľ nepoznal životopisnú cestu Romy, v druhej časti sa mu odhalia skryté zákutia (ne)slávneho života slečny/pani Schneiderovej. Tretia časť tvorí jadro celého románu. Žiaľ, najdlhšia časť sa nevyhla určitému klišé. Autorka sa dôverne snažila pridržiavať historických faktov, čo sa jej vo veľkej miere aj podarilo. Mierny kritický pohľad decharakterizoval nielen Žofiu Habsburskú. Umelo vytvárané napätie pôsobí násilne. Oceňujem samotný doslov autorky aj prehľad historických udalostí. Avšak nesmrteľnosť Sisi, pre čitateľov, ktorí majú skreslený pohľad na bavorskú princeznú z filmov 60. rokov, je a bude podnecujúci k premýšľaniu, prehodnocovaniu. Ak toto bol zámer autorky, tak sa jej podaril. Milovníci, ktorí majú prehľad v biografii, faktografii habsburskej rodiny budú sklamaní. Ich očakávania nebudú naplnené, len príjemné potešené. Hajduková napísala dielo, ktoré bojuje s dobou svojho bytia. Hodnotenie: 4/5

Myslím, že toto sú prvé slová, ktoré vo mne pretrvali bezprostredne po prečítaní knihy. Aby však táto recenzia mala istú hlavu a pätu, začnem pekne od začiatku. Príbeh je v podstate rozdelený do troch príbehov, troch postáv prekladateľky Amálie, slávnej herečky Romy Schneider, no a na moje potešenie je najväčšia časť príbehu venovaná Sisi. Tu musím spomenúť, že ma tieto poprepletané príbehy trošku brzdili v „bezhlavom“ čítaní tohto diela. Totižto, keď chytím do ruky knihu s takou nádhernou obálkou ako táto (to chcem skutočne kvitovať - je prekrásna), hneď zo začiatku ma navnadia rôzne citáty a detaily ukryté v celku, tak ma trošku sklame, že sa nemôžem hneď ponoriť do príbehu postavy, ktorú očakávam. Keď sa nad tým zamyslím, tak asi neviem zhodnotiť, či mi tento štýl písania prekáža, alebo práve to činí celok zaujímavým. Možno niečo bude aj na tej druhej alternatíve, lebo sa mi niekoľko krát stalo, že ma knihy od obľúbených autoriek prestali baviť, keďže sa istý kľúč príbehu opakoval pri každej knihe. Preto musím povedať, že toto nie je tuctovo napísaný príbeh, na druhej strane, brzdí ma v tom, aby som ho „zhltla“ za pár hodín, ako by to pravdepodobne bolo, keby bol len o Sisi. Rada by som teda prešla na samotnú časť venovanú Alžbete Bavorskej, musím povedať, že ma naozaj bavila a bola spracovaná veľmi dobre. Mám v nej prilepených možnostvo papierikov, ktorými si značím informácie, ktoré ma veľmi zaujali. Tu chcem zložiť spisovateľke veľkú poklonu, pretože pridala do knihy časť, ktorá má pre mňa nevysloviteľnú hodnotu, a to tzv. doslov, kde nielen objasňuje, čo z príbehu bol fakt a čo fikcia, ale dokonca uvádza aj zdroje alebo viaceré možné teórie s vysvetlením, prečo sa ona priklonila práve ku tej v príbehu. To je pre mňa v knihe veľké plus. Stále sa mi popri čítaní v hlave vynárala otázka, čo ma tak veľmi zaujalo na Sisi, že sa stala jednou z mojich obľúbených historických postáv. Pravdupovediac, neviem to úplne zhodnotiť ani po dočítaní tejto knihy. Podľa jej príbehu mala Sisi veľa vlastností, ktoré na ľuďoch nemám rada a ktorými ma často doslova vytáčala. Proti srsti mi bola jej povaha opisovaná v príbehu, ktorá sa stále húpala niekde medzi rebelantstvom a melanchóliou. Zdala sa mi dosť nestála a nečitateľná, málo otvorená voči ľuďom, čo je vlastnosť, ktorá mi u ostatných dosť prekáža. Skúsila som sa však na to pozrieť z opačného konca. Koľko žien 19. storočia sa dokázalo presláviť tak ako Sisi? Myslím, že práve odpoveď na túto otázku je aj odpoveďou, prečo je pre mňa cisárovná taká zaujímavá. Všetky pikošky, ktoré sa jej týkajú, sú už len bonusom k čaru jej osobnosti. Veľmi často ma udivoval a možno až fascinoval jej vzťah s Franzom. Nedokázala som si v tejto téme urobiť poriadok a zodpovedať na otázky, ktoré ma zaujímali. Opäť v tomto prípade pomohla autorka v doslove, v ktorom poukázala na kauzálne rozdiely medzi manželskými vzťahmi dneška a v 19. storočí. Každopádne si myslím, že medzi nimi bol cit, ktorý je možné pomenovať slovom láska alebo istá náklonnosť, ale myslím, že priepasť rozdielov ich osobností bola fakt obrovská. Aby som spomenula aj niektoré konkrétne zaujímavosti, ktoré mi utkveli v pamäti, tak je to Sisina láska k jazdeniu a zvieratám celkovo, k básňam, jej priateľský vzťah s Carmen Sylvou - rumunskou kráľovnou, láska k cestovaniu, vzťahy s deťmi, so svokrou, zaujímavé priateľstvo s Gyulom Andrássym… Nedá mi nespomenúť jej tetovanie kotvy, ktoré si dala urobiť po päťdesiatke. Myslím si, že povahu cisárovnej vo veľkej miere formovali všetky náležitosti viedenského dvora, ktoré boli v niektorých prípadoch naozaj nepredstaviteľné, napríklad to, že v podstate nemohla mať nič spoločné s výchovou svojich detí. Tu je opäť jeden pozitívny moment, ktorý sa týka konkrétne tejto knihy, keďže Sisi sa mala raz vzbúriť proti tomu, že jej život a život jej detí riadi niekto iný, čo je v príbehu pekne doložené. Okrem toho „roztrojeného“ príbehu ubralo pol hviezdičky z môjho pohľadu to spirituálno, ktoré sa nieslo celou knihou. Uznávam, že Sisi vraj bola dosť spirituálna bytosť a vyhľadávala rôzne seansy, ale to je asi tak všetko, čo by som ja konkrétne o tejto stránke potrebovala vedieť. Verím, že sa nájdu čítatelia, ktorých záujmy sa pohybujú v týchto kruhoch, ja to však bohužiaľ nie som, a preto mi to trošku pokazilo tú „sladkú“ chuť a nadšenie z prečítaného príbehu. O samovražde jej syna Rudolfa - korunného princa, som čítala inú knihu, a tak tam z môjho pohľadu bolo o tejto udalosti informácií tak akurát. Naopak, o smrti jej dćerky, ktorú s Franzom prezývali Baby, som vedela naozaj málo a táto časť ma dosť zaujala. Nedá mi nespomenúť Sisi z pohľadu Titanie, ten snový svet, básnický svet, ktorý žila a v ktorom sa tak veľmi rozchádzala s cisárom. Pravdupovediac, v tomto smere by som pre ňu asi nemala ani ja pochopenie, každopádne bolo to zaujímavé čítanie. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý podľa môjho názoru veľmi ovplyvnil cisárovnú, boli milenky jej manžela. Autorka pocity Sisi dokázala opísať naozaj verne a veľakrát vo mne vyvolala pocity veľkej ľútosti nad hlavnou postavou. Aj pri tejto knihe som si niekoľkokrát googlila informácie, ktoré ma zaujali, a chcela som vedieť, či toto môže byť pravda… Tu by som opäť chcela vyzdvihnúť talent autorky a zastať sa jej pred pár ostro kritizujúcimi čitateľmi a ich recenziami. Myslím si, že každej premýšľajúcej osobe, ktorá si zoberie túto knihu do rúk, je úplne jasné, že nečíta vedecký článok či monografiu na tému Alžbeta Bavorská. V prvom rade, ak som sa správne dočítala, autorka neštudovala nič spojené s históriou, a napriek tomu dokáže napísať historický príbeh, ktorý pritiahne omnoho viac ľudí, ako odborná monografia, ktorú si prečíta úzka vedecká verejnosť. Tak ak sme teda rozumne zmýšľajúci ľudia a sme si vedomí, aký žáner máme v ruke, ako môžeme niekde napísať, že sa autorka nedrží faktov, prekrúca a pod.? Veď to je na tom to najzaujímavejšie a presne tým vo mne vzbudí najväčšiu pozornosť. Či už preto, že niečo opísala presne tak, ako to bolo, alebo aj preto, že použila svoju fantáziu a ja premýšľam nad tým, ako to bolo, aký príbeh by som tomu dala ja a či sa mi podarí si o tom niečo nájsť. A preto skladám pred autorkou klobúk dole, študovala som na VŠ odbor týkajúci sa histórie, miliónkrát som skúšala čítať odborné články, no stále dookola som ich čítala bez záujmu a preto mi nedali nič. Aj keď v tejto knihe možno nie je všetko opísané faktograficky správne, priviedla ma k tomu, že mám záujem si o Sisi hľadať aj ďalšie veci a jej príbeh mi ešte veľmi dlho ostane v pamäti.