Kráľ z ulice

Tak Ivica patrí medzi topku slovenských spisovateliek. Je skvelé ako v každej svojej knihe poukáže na nejaké problémy spoločnosti. Myslim si, že po prečítaní tejto knihy monoho čitateľov zmení svoj pohľad na bezdomovcov. Kniha Kráľ z ulice sa mi veľmi páčila. To ako autorka dokáže krásne opisať mesto kde sa dej odohráva asi ani nemusim spominať, kto čítal jej knihy tak vie o čom píšem. Mne sa páčil celkový ten príbeh. Bol trošku iný a boli v ňom použíte aj nezvyčajne veci, ktoré nenajdeme často v knihách. Ďalej sa mi páčilo ako boli postavy poprepájane, niektoré prepojenia by mi vôbec nenapadli. Často sa mi pri čitaní stáva že už vopred tuším ako bude odhalené tajomstvo ktoré si pre nás dana autorka prichystala. Priznám sa tu som ostala prekvapená a nesmierne ma to potešilo. Jedine negatívum pre mňa na tejto knihe je že bola taká krátka. Brala by som keby bola dlhšia a ja by som mohla o Eszter a Antonym čítať viac.

"Zvyčajne som ľuďom po istom čase uhla pohľadom, teraz ale nie. Pozerali sme sa jeden na druhého a v tichosti vyslovovali zrakom všetky tie slová, ktoré nikdy nemohli prejsť cez naše pery. Minimálne nie cez tie moje." - ja si pozor na jazyk dávať nemusím a poviem, i keď vlastne napíšem, že Ivka zasa potvrdila, aká je talentovaná, pokorná, múdra, originálna a šikovná, keď tieto svoje kvality umiestni na papier. Azda niet viac výstižnej vetičky ako "On žije ako bezdomovec. Ona ho pozná ako milionára..." Ivka dala do príbehu originálne postavy, ich životné príbehy a profesie. Antony je totiž klenotník a do jeho postavy som sa ponorila aj spätne, keď sme s Ivkou pokrstili knižku priamo v luxusnom klenotníctve Mikuš Diamonds, kde sa krstilo pravými drahokamami - konkrétne almandínom. Už pri čítaní som si však zamilovala aj neobyčajné ryšavé stvorenie Eszter a, samozrejme, nádhernú lokáciu, samotné srdce Budapešti. "Moja intuícia mi hovorila, že tento muž ku mne nejakým spôsobom patrí. Veľmi často mávala debilné nápady a aj tentokrát som sa jej v duchu len nemo vysmiala." Veľmi ma potešilo, že príbeh bol z oboch pohľadov, obsahoval vtipné, inteligentné a trefné prirovnania či hlášky ako "Ava bola niekedy ako rádio. Iba vysielala, ale nič neprijímala." či "Oheň z mojich vlasov mi zišiel aj do líc. Musela som vyzerať ako malý naštvaný buldog." a mal v sebe istú osudovosť, duchovné posolstvo? Mne je takéto niečo blízke, zrejme aj preto na mňa tento príbeh zapôsobil dvojnásobne. Je opäť iný ako bol posledný Detektív z minulosti, no nájdeme tu ďalšiu dávku ponaučení, myšlienok na zamyslenie, najmä pripomienku, že nič nemusí byť také, ako sa nám javí na prvý pohľad, a lásku, bez ktorej by to nebolo ono. Za mňa jedno veľké áno, kniha je vhodná pre všetky generácie a teším sa, azda to nie je úplne tajomstvo, že Ivka má ešte v talóne inšpiráciu na pokračovanie tejto voľnej a nesmierne krásnej série.  Radšej však neotáľajte, tento príbeh chcete čítať čím skôr. Ivke fandím aj preto, lebo je tiež samovydavateľka a viem, čo všetko musí absolvovať, aby jej vzácne príbehy mohli zdobiť pulty kníhkupectiev. 

Príbeh kráľovskej koruny aj sebaláska. Nová kniha od Ivice Ďuricovej zasiahne srdce čitateľa *** Hľadanie samého seba, ozajstné priateľstvá aj ľudská dôstojnosť *** Autorka bestselleru, Cudzinec z papiera (2019) ktorý sa dočkal aj českého prekladu, napísala ďalšiu knihu z edície Z(et). Táto útla kniha však ukrýva oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Tentokrát sa čitateľ presunie do susednej Budapešti. Obálka je prekrásna. Okrem hlavných hrdinov dotvára kompozície s jemnými detailami príbehu, ktoré pochopíte až keď si ho prečítate. Dej predstaví dvoch ľudí, v dvoch dejových líniách. Obe sú vyrozpravané v prvej osobe a podané oveľa intímnejšie. Už po prvých stranách je jasné, že autorka opisuje aktuálnu situáciu. Finančná a ekonomická úroveň predstavuje problém takmer na hranici chudoby. Základné potreby sú samozrejmosťou, no dostať ich, už také samozrejmé nie je. Práca zabezpečí obživu a strechu nad hlavou, no čo ak to nestačí? V takej situácii sa ocitla aj Eszter, jedna z hlavných hrdinov príbehu. Tým sa črtá aj fungovanie štátu a jej ekonomická situácia. Na druhej strane tu ale máme potrebu vzdelania a jeho možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Aj to, aké reálne možnosti má človek s vyššou kvalifikáciou aj bez. Túto ideu dokonale stvárnil Gábor, ktorý bol protipólom Eszter. Jeho charakter bol vykreslený miestami priam egocentricky a nevdačne, no nebol vyslovene negatívny. Na hľadanie správnej životnej cesty nie je nikdy neskoro, ani uvedomiť si chyby. Čitateľov môže zaujať jeho vášeň pre svoju prácu, ktorá aj mňa pohltila. So životným štýlom je spojený aj spôsob rozmýšľania, ktorý do človeka vštepili výchovou a následný pohľad na svet. Autorka veľmi pekne znázorňuje hodnotu peňazí a hlavne zdravý vzťah k nim. Predostiera rozdielne rozmýšľanie jednoduchej vrstvy a vyššej, aj to, že charakter nie je určený v zavislosti od peňazí. Čo sa týka hlavnej črty príbehu, Ďuricová opäť zasiahla do reality. Denne vidíme vôkol seba prejsť mužov aj ženy z rôznych vrstiev. A nie raz ich vidíme žobrať na ulici. Do sŕdc sa tlačí pohŕdanie a na pery otázka: prečo nejdú do práce? Veď majú zdravé ruky, nohy. Radšej budú sedieť v mrazoch a daždi, než by mali ísť do roboty. Anthony King je bezdomovec, ktorý tak ako iní, majú len jeden cieľ: prežiť. Čitateľov si však získa svojím dobrým srdcom a šľachetnosťou. Anthony v takej podobe, v akej ho čitatelia spoznajú, bol charakterovo asi najvydarenejšia postava. Veľmi ma bavilo čítať jeho pasáže, pretože si prešiel hlavne vnútornou zmenou a postojom, nielen sám k sebe, ale aj k iným. A to v časoch, keď bola pošliapaná ľudská dôstojnosť a hrdosť. Myslím, že môžem povedať, že táto dejová linka je návodom k sebaláske a návod žiť ako človek. Takisto nezvyčajné povolanie klenotníka bolo oživením a s tým aj príbeh kráľovskej koruny. Aj tu si dala autorka záležať, aby čitateľom poskytla čo najvierohodnejšie vlákna z tejto profesie. Nazrieme tak nielen do procesu výroby šperkov, ale aj aké kritériá musia kvalitou spĺňať. Vo väčšine prípadov je ľahké prepadnúť ilúzii ktorá nám podsúva plytké hodnoty: slušný človek chodí do práce, oblieka sa podľa najnovších trendov, má isté zázemie a skvelú rodinu. Mnohí sa ocitli na ulici nie svojou vinou a za utrápanými očami skrývajú strastiplné príbehy, tak ako Attilove. Tu je pekná ukážka, že človek si začne vážiť to čo mal, až keď to stratí. Čo sa týka Eszter, táto postava bola charakterovo napísaná viac menej tiež dobre, nakoľko jej autorka pripísala kladné hodnoty. Ale prílišná dokonalosť občas škodí a tým pádom charakter stráca na vierohodnosti. Ja by som napríklad, viac uvítala rozpísať, prečo si obľúbila Attilu, kvôli čomu mu pomáhala. Pri Anthonym vidno dokonalú vnútornú premenu vzhľadom na ťažké životné situácie, no u Eszter chýba impulz. Na druhej strane správny impulz človek častokrát dostane od niekoho, od koho to čaká najmenej. Je ním šanca od ďalšieho sprostredkovateľa, ktorý je zdroj k ďalším možnostiam. Dnešné rodinné vzťahy sú tu dokonale rozpísané bez pretvárok a prikrášlenia. Autorka o nich píše jasne a pravdivo. Tieto skutočnosti však nijako neovplyvnia čitateľský zážitok. Práve naopak. Ako pri Cudzincovi, aj tu sú dopodrobna rozpísané miesta. Prejdeme sa krásnou Budapešťou, zavítame k parlamentu, k Dunaju, či k svätej bazilike. Táto autorka má schopnosť čitateľovi vnuknúť myšlienku, aby mal chuť sa len tak poprechádzať po meste. Kniha dýcha históriou na každej strane a aj to je dôvod zamilovať si ju. Toto je najlepšia kniha od autorky, každou jednou sa posúva vpred. Zasiahne čitateľa najhlbšie ako sa dá kvôli témam, no aj ľudskosti ktorú doň vložila. Kráľa z ulice rozhodne odporúčam a zaradí sa medzi top knihami za tento rok.

Všetky príbehy z Edície Z(et) sú iné, no zároveň majú niečo spoločné. Kráľ z ulice bola jednohubka, ktorú som prečítala v priebehu pár hodín. Autorka opäť raz nesklamala a dopriala nám ďalší zaujímavý príbeh plný krásnych myšlienok. Romantická linka mi tentokrát prišla viac v úzadí, príbeh sa podľa mňa viac zaoberal vážnejšími témami. Je to príbeh o tom, ako ľahko dokáže prísť človek o strechu nad hlavou, o tom, že peniaze nie sú len čiernobiele, o tom, že nemáme súdiť druhých, keď o nich nič nevieme, o hľadaní seba samého, o druhej šanci, o odpustení... Takmer na každej druhej strane som našla nejaké múdro, myšlienku, ktorá ma prinútila zamyslieť sa nad niektorými vecami v živote (keby som používala lepíky, mala by som s nimi polepenú celú knihu). Eszter bola také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu. Bola to láskavá a dobrosrdečná mladá žena, ktorá však mala nízke sebavedomie a to, bohužiaľ, mnohí zneužívali. Život ju nešetril, no aj napriek tomu nezatrpkla a snažila sa zo všetkých síl. Potrebovala len trochu popostrčiť, aby sa konečne dokázala postaviť sama za seba a nenechala ostatných, aby s ňou zametali. Zaujímala sa o veštenie z kariet, súčasťou príbehu boli aj veštby, ktoré mu dodávali takú magickú atmosféru (tú dotváralo aj krásne prostredie Budapešti). V Antonyho situácii by som sa nikdy nechcela ocitnúť. Človek v jednej sekunde stratí všetko, na čom mu záležalo a práve v takejto situácii, keď by najviac potreboval podporu svojich blízkych, sa mu všetci otočili chrbtom. Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a on vďaka tomuto získal nový pohľad na život, prehodnotil niektoré veci a začal si viac vážiť každodenné maličkosti. Oceňujem aj jeho povolanie zlatníka, to nie je v príbehoch veľmi časté a bolo príjemným spestrením. Romantická linka bola príjemná, často mi vyčarovala úsmev na tvári. Eszter a Antony boli pekný pár, vzájomné iskrenie bolo cítiť už pri prvom stretnutí, no ich vzťah sa vyvíjal postupne. V predchádzajúcich knihách bola podľa môjho názoru romantika výraznejšia a hoci by mi nevadilo, keby sme tu mali viac spoločných momentov medzi našou dvojicou, nebol to pre mňa nejaký výrazný problém, ostatné časti príbehu mi to vynahradili. V poslednej tretine si pre nás autorka pripravila viacero prekvapení a zvratov a pekne nám všetko zamotala. Za seba môžem povedať, že som si príbehom spokojná a určite ho odporúčam, hlavne aj kvôli odkazu, ktorý si v sebe nesie.