Právo krvi a železa

Wow, tak toto bola jazda! Obdivujem autorku, že sa rozhodla napísať príbeh z obdobia Samovej ríše, keďže ide o časť slovanskej histórie, ku ktorej nemáme veľa dostupných materiálov, z ktorých by sa dalo čerpať. Každý historický román si vyžaduje množstvo štúdia a tu to bolo ešte viac komplikované kvôli nedostatku informácií. Zuzka to však zvládla na jednotku a dopriala nám (ďalší) skvelý príbeh. Priznám sa, že v prvých kapitolách som mala zo všetkých nových pojmov pre označenie funkcií, mier, mesiacov, peňazí a podobne hlavu ako melón. V knihe sa však nachádza slovník, kde je všetko vysvetlené, mapy i zoznam postáv s ich krátkym popisom. Začiatok bol taký pomalší, dosť sa tam riešili vzťahy medzi jednotlivými národmi a politika, takže mi čítanie išlo pomalšie. Potom sa však do popredia viac dostali medziľudské vzťahy a ja som si príbeh začala naplno užívať. Nechápala som, prečo autorka naraz rozbieha niekoľko dejových liniek, v rôznych časoch, na rôznych miestach, s rôznymi postavami, no postupne to všetko zapadlo do seba. Mala to naozaj dobre premyslené. Autorka ma úplne emočne vyžmýkala. Chcelo sa mi plakať nad nespravodlivosťou, nešťastnými láskami, krutým správaním k ženám, krvavými bojmi, lynčovaním, zabíjaním nevinných ľudí, zverstvami...všetky bitky boli popísané bez nejakého prikrášľovania, až sa mi miestami dvíhal žalúdok a mala som chuť knihu niekam zahodiť. Niektoré pasáže som čítala so slzami v očiach. Kazi, Albsuinda, Runa, Zorana, Zelesna... ani jednu z nich život nešetril a ja som všetky príkoria prežívala s nimi. Keď už som si myslela, že všetko najhoršie máme za sebou, prišlo ďalšie nešťastie a autorka mi opäť zlomila srdce (ani nedokážem spočítať, koľkokrát počas celého príbehu som mala zlomené srdce). Je to poriadna bichla, má 700 strán, ale nenechajte sa tým odradiť, pretože skrýva príbeh plný lásky, bolesti, intríg, straty, nádeje, túžby, boja za samostatnosť, obetovania pre druhých... Za mňa jedno veľké odporúčanie.