Zvuk zla

“Útly chlapec ako údajný vrah, ktorý by tento čin sotva mohol spáchať; nanajvýš podozrivý manžel, ktorý ako sa zdá, nič nechápe; neprehľadná priateľka a predovšetkým, žiadny znateľný motív.” Auris - Zvuk zla Hoci som si po tretej časti Šum smrti povedala, že si už s touto sériou dám pokoj, tak zvedavosť bola väčšia a siahla som aj po štvrtej časti Zvuk zla. No a celkom som sa potešila, lebo po predchádzajúcich dvoch častiach, ktoré boli z môjho pohľadu iba trošičku lepšie ako priemer, tak Zvuk zla bol jednoznačne pútavejší a dynamickejší - aj keď miestami som mala pocit akoby som otvorila Fitzekovho Pacienta, ale nepredbiehajme. Nikto na polícii neberie vážne panicky sa prejavujúceho mladíka, ktorý tvrdí, že mu práve zabili matku - nikto okrem Matthiasa Hegela, forenzného fonetika, ktorý ako jediný je schopný potvrdiť či vylúčiť chlapcovu výpoveď. Samozrejme ani v štvrtej časti nesmie chýbať Jula Ansorge, autorka podcastov rozoberajúcich skutočné kriminálne činy a tiež jej brat Elyas s jeho priateľom Friedrichom. Tentokrát by som čitateľom odporučila vyhnúť sa čítaniu anotácie, ktorá toho na môj vkus prezrádza dosť veľa a skúsený čitateľ kriminálok a trilerov si toho bude vedieť mnoho domyslieť. Čítanie bolo naozaj pútavé a aj keď som mala miestami pocit, že autor až príliš popustil uzdu svojej fantázii a niektoré vyšetrovacie techniky mi prišli ako úplné sci-fi, tak spisovateľ čitateľa v závere uistí, že všetky použité fonetické fenomény nie sú žiadnym výmyslom, ale skutočne existujú. Aj Vincent Kliesch nadväzujúc na tradíciu Sebastiana Fitzeka nazval niektoré svoje románové postavy podľa skutočných osôb a tak napr. profesorka Sibylle “Billy” Niebuhr dostala meno podľa Prof. Dr. Olivera Niebuhra, ktorý skúma melódiu reči už viac ako 20 rokov a je považovaný za špecialistu na formy a funkcie melódie reči vo všeobecnosti a najmä na akustickú charizmu (tak a teraz môžete googliť čo to je) a autorovi dával cenné rady z tejto oblasti. Kniha sa tak ako aj všetky Fitzekove romány vyznačuje krátkymi kapitolami, ktoré dávajú čítaniu svižné tempo a tak ca. 350 strán (nemecká verzia) zhltnete raz-dva. K záveru len toľko, že autor si nechal pootvorené zadné vrátka a časom sa možno dočkáme i piatej časti… Milí nadšenci trilerov, ak ste nezanevreli na sériu Auris, tak Zvuk zla sa vám isto bude páčiť. Nie je to žiaden krvák, kde by obete prichádzali o všemožné končatiny a topili sa v hektolitroch krvi, ale už z predchádzajúcich častí vám to je isto známe. Želám vám príjemné čítanie nerušené žiadnymi nervy drásajúcimi zvukmi.