Ano, pane řediteli

… pikantné, romantické, dramatické… Niekde som zahliadla, že táto kniha je porno. Nie, nie je. Je to romantický príbeh (aj keď ho tak možno samotná autorka ani nazývať nechce) s riadnou dávkou erotických scén. Nič pre hanblivky.. Podobných, kancelárskych príbehov už bolo napísaných neúrekom, ja som ich až toľko neprečítala a ani nemám rada porovnávanie, tak sa zaobídem bez toho. Lucie Srňánková ide s kožou na trh! Pikantné scény píše veľmi dobre, žiadne mušličky či nektarinky tu nenájdete a musím povedať, že aj kreativita v tejto oblasti Lucii rozhodne nechýba. Srňánkovej štýl písania je príjemný, stránky sa otáčali samy, dokonca aj zvraty a sex sa striedali priamo úmerne bežnému životu postáv. Autorka použila moje obľúbené striedanie kapitol z pohľadu ženskej aj mužskej postavy, čo naozaj oceňujem. Vidieť do hláv oboch hlavných hrdinov je pridaná hodnota príbehu. Obe postavy boli skvelé. Asi tak do polovice. Potom to u mňa trošku sem-tam zaškrípalo a pretočila som očami, ale chápem… kvôli veľkej zápletke (žiadny wau efekt sa u mňa nedostavil, asi si užíval miešaný drink na Bali), ktorá bola presne podľa mojich predpokladov(čo nie je plusový bod), postavy sa správali divne, mimo svojich povahových čŕt, ktoré som mala možnosť obkukať od prvých strán. Veľmi sa mi však páčila romantická linka aj vyvíjajúci sa vzťah Míši a Adama. Dokonca aj úplne prvý fyzický kontakt bol super, napriek tomu, že by sa mohol považovať za “cez čiaru”. Toto bolo za mňa úplne v poriadku. Vášnivé, dravé, živočíšne… temperamentné, ako obe zúčastnené strany. “Jsi moje droga a já bez tebe nepřežiju. Každej den potřebuju svoji dávku.“