V znamení rubína

Majka Danihelová nás v druhej časti Kroník strateného impéria oboznamuje s ďalšími záhadami a odhaleniami týkajúcich sa Ametystového lesa. Meggie sa stáva menej tvrdohlavou, pretože jej život sa v tomto svete obráti o niekoľko stupňov iným smerom. Najviac ma u knihy oslovilo možné prepojenie fantasy sveta s naším svetom. Najmä teda bájny koniec, o ktorom sa dozviete, keď si knihu prečítate do konca. Začiatok príbehu ma nudil, knihu som mala chuť nedočítať do konca. Nebola som vôbec s príbehom doma a to som si prečítala aj rekapituláciu obsahu V znamení ametystu na Majkinom blogu. Takmer väčšinu prvej časti som si nepamätala, až v polovici, V znamení rubína, som začala byť ako tak v obraze. Ostal mi iba jeden jediný pocit, ktorý sa nezmenil od prvej časti a preniesol sa aj do tejto knihy - romantická linka. V tej som sa najviac vyžívala. Majka je vo vytváraní vzťahov a chémiou medzi postavami bravúrna, môžeme sa o tom presvedčiť aj v Dedičke ruže. Knihu by som odporučila pravým milovníkom fantasy, pretože autorka má svoj svet do bodky premyslený, vie presne o čom píše a prečo sa vydáva takým a onakým smerom. Autorkin štýl písania mi príde veľmi profesionálny a vyspelý.

Už prešiel nejaký ten piatok, odkedy som čítala prvý diel Kroniky strateného impéria a priznávam, že som sa trochu bála, či si po takom dlhom čase budem ešte niečo pamätať. Našťastie, Majka má na svojej stránke pomerne detailné zhrnutie jednotky, ktoré mi osviežilo pamäť a dopomohlo k tomu, aby som nebola až taká stratená. Nie som odborník na fantasy, nemám toho v tomto žánri veľa načítaného, ale za seba môžem povedať, že Majka mala svoj svet veľmi dobre premyslený a popísaný (za čo ju obdivujem, nemám takú fantáziu, aby som dokázala vymyslieť niečo podobné). Tajomstvá, intrigy, nepokoje, boj o moc, nečakané zvraty... to všetko tu čaká na čitateľov. Dvojka mi sadla o niečo viac, a to najmä kvôli tomu, že som sa tu dočkala aj romantickej linky. Bola taká "nenápadná", nehrala prím, vyvíjala sa pomaly, ale o to viac som si ju užívala. Začiatok bol na mňa trochu pomalší (asi by mi nevadilo, keby bol príbeh o niečo kratší, niektoré časti boli celkom zdĺhavé),ale keď sa postupne dostali do popredia vzťahy a rôzne čachre-machre, príbeh sa mi už čítal lepšie. Maggie nie je žiadna krehká kvetinka, nenechá sa len tak ľahko zastrašiť, nebude ticho sedieť v kúte, nebojí sa povedať svoj názor, ani si trochu rýpnuť, čo sa mi na nej páčilo. Áno, občas to možno bolo aj trochu cez čiaru, ale vzhľadom na jej vek je to pochopiteľné. Sky bol pre mňa trochu mätúcou postavou. Najskôr som si nebola istá, na ktorú stranu ho mám zaradiť a vždy, keď som sa na jednu priklonila, urobil niečo, čo vo mne zasa vyvolalo pochybnosti. V jednej chvíli som pri ňom pomaly mala srdiečka v očiach, v druhej by som ho najradšej treskla niečím po hlave (najmä, keď stále bránil Pathosa, ktorý mi poriadne liezol na nervy). Samozrejme, príbeh musel skončiť v tom najlepšom. Pevne dúfam, že na pokračovanie už nebudeme musieť čakať tak dlho, lebo mám veľa otázok, na ktoré potrebujem odpovede.

V prvej časti Kroniky strateného impéria čitatelia s hlavnou hrdinkou objavovali zákutia Ametystového lesa a osvojovali si pravidlá tohto originálneho sveta aj jeho bohatú, dopodrobna premyslenú históriu. V znamení ametystu by sa dalo označiť za dobrodružný príbeh, v ktorom vás rôzne stopy privádzajú k odhaleniu obrovskej záhady a to cez oči dievčaťa, ktoré sa uprostred cudzieho sveta snaží nájsť cestu domov a popritom odhaliť pravdu o vlastnom tajomnom pôvode. Druhý diel, V znamení rubína, tieto témy ďalej rozvíja – záhady a tajomstvá tu doslova tečú prúdom – a dopĺňa príbeh o tvrdú politiku, neľútostné intrigy i vzťahy, ktoré sú s každou stranou komplikovanejšie, zamotanejšia a intenzívnejšie. Hlavná hrdinka Meggie sa v druhej časti ocitá v novej situácii. Nielenže sa musí vyrovnať s vlastnou smrťou, no odrazu o nej vie celý les – vrátane obávanej Lesnej rady a ešte hrozivejšej kráľovnej Laderny. Aj keď ju nezavreli do žalára, nemôže utiecť, pokiaľ nechce ohroziť životy priateľov. Napriek zmene prostredia zostáva verná svojmu charakteru – vie byť silná, priebojná a odvážna, no emócie ju dokážu dohnať k iracionálnym rozhodnutiam a reakciám. Jej chyby a nedokonalosť z nej však robia uveriteľnú hrdinku. Okrem Megginho pohľadu sa dočkáte troch ďalších, písaných pre zmenu v tretej osobe. Jednou z nich je Lia, skrz ktorú sledujeme prírodné spoločenstvo očami niekoho, kto v ňom vyrastal a kto má na niektoré Meggine názory a činy odlišný pohľad. Ďalšou významnou postavou sa stáva záhadný cudzinec, z ktorého sa na konci jednotky vykľul princ Sky. Ich silné tvrdohlavé povahy spôsobujú, že si s Meggie večne skáču do vlasov. Panuje medzi nimi nedôvera a predsudky, ktoré sa zdajú neprekonateľné, a napätie medzi nimi neuľahčuje ani ich vzájomná príťažlivosť, ktorá je tým silnejšia, čím viac sa jej vzpierajú. Kým v jednotke prakticky absentovala výraznejšia romantická dejová linka, v dvojke to pri niektorých scénach úplne iskrí. V znamení rubína je, presne ako jej predchodkyňa, kniha nadupaná tajomstvami a záhadami, ku ktorých rozlúsknutiu vás ako kúsky chlebovej kôrky vedú desiatky nenápadných stôp roztrúsených po celom jej rozsahu. Nie je to dielo, ktoré rýchlo prečítate a odložíte – a to nie len preto, lebo má 536 strán. Ak nebudete dávať pozor, v texte sa ľahko stratíte a váš následný dojem z čítania môže byť jednoducho ovplyvnení tým, nakoľko ste sa v príbehu dokázali zorientovať. No rozhodne sa v tomto prípade oplatí dávať pozor, lebo iba tak dokážete plne oceniť detailnosť a dômyselnosť tohto skrz-naskrz fantastického príbehu. Niektoré veci, ktoré vám v jednotke mohli pripadať nedomyslené, vám dokonca až teraz začnú dávať zmysel. A vy spätne oceníte, ako sa autorka vyhrala so svojím svetom. Ak sa vám aspoň trochu pozdával prvý diel, V znamení rubína si musíte prečítať. Je to ešte epickejší, detailnejší, šialenejší, záhadnejší, romantickejší a emotívnejší príbeh, v ktorom sa neustále voľačo deje a ktorý vás v závere rozdrví náložou odhalení, zvratov a ďalších tajomstiev. Kniha je silno orientovaná na postavy i budovanie sveta a bude si od vás vyžadovať veľkú pozornosť, ale ak jej obetujete svoj čas, vynahradí vám to príjemným čitateľským zážitkom.