Spálený cukor

Po prečítaní knihy Spálený cukor vo mne ostáva množstvo myšlienok. Aké musí byť náročné, keď nám krivdy z minulosti zasahujú do súčasnosti, a zároveň ovplyvňujú výchovu našich detí? Každý si niečo zo sebou nesieme a v tejto knihe je to tak krásne zachytené. Autorka vám podá všetko tak, ako to postavy cítia. Žiaľ, hnev, ľútosť … a vy to prežívate s nimi. Počas čítania som sa snažila čo najviac vcítiť do postáv, porozumieť ich konaniu a súcitiť s nimi, pretože to potrebuje aj Tara a aj jej dcéra Antara. Antara je umelkyňa, ktorá o svojej žijúcej mame hovorí v minulom čase. Jej matku, Taru, trápi kognitívny úpadok, ktorý sa prejavuje postupným strácaním pamäti a zmenami osobnosti. Každým dňom prichádza o maličký kúsok zo svojho života. •Zdá sa mi nefér, že si vyloží z mysle minulosť, zatiaľ čo ja ňou večne prekypujem. Toto je pre mňa silná veta z knihy, ktorá dokonale vystihuje Antarin postoj voči svojej matke. Byť s mamou ju na jednej strane stresuje, nevydržia spolu dlho, na druhej strane je to jej matka. Inú nemá. Matka, ktorú na jednej strane ľúbi, avšak na druhej strane, cíti voči nej aj silný hnev a krivdu. Veľa vecí projektuje do svojej matky. V skutočnosti, práve Antara potrebuje počuť od ostaných, že je dôležitá a že ju potrebujú. Za mňa to bolo skvelé čítanie! Autorka do detailov zobrazila vzťah Tary a Antary a čo všetko tomu predchádzalo. Kniha je napísaná pútavo a ostane vám v mysli ešte dlho po jej dočítaní.