Posledný medveď

Priateľstvo vytvorené z osamelosti a arašidového masla. Vychudnutý biely medveď na impozantných čiernobielych ilustráciách, ktorého okrem očí dievčatka April môže vidieť aj každý čitateľ. Otec, jeho dcéra a maco si ako svoju druhú kožu nosia so sebou bolesť z opustenia. Zatiaľ čo sa jeden týra piesňami, druhá pomaly prestáva bojovať o spoločné chvíle s otcom, ktoré namiesto toho trávi s medveďom, ktorý vo svojom reve hovorí snehu o vlastnom trápení. Milovala som celý príbeh - od úprimnosti, ktorú vám dá len dieťa, cez bezhraničnú lásku divého zvieraťa až po izoláciu otca pred vlastnou dcérou. Hoci sa jej snaží povedať o svojej láske cez teplý nápoj a anízové cukríky, je to žalostne málo. A mne z toho puká srdce. Kniha ponúka viac ako len príbeh pre deti. Sú v nej zranenia spôsobené ľudskou nedbalosťou, kvôli ktorým trpia tí, ktorí nevedia hovoriť ľudskou rečou. Načrtáva problém s globálnym otepľovaním a nedostatočnú komunikáciu v medziľudských vzťahov. Hovorí o najťažších rozhodnutiach medzi srdcom a mysľou, ktoré musíme urobiť pre dobro štvornožcov. Jedna z najkrajších a najsmutnejších kníh, ktoré som tento rok čítala.