Hlas do ticha

Mam pocit, ze za poslednu dobu sa roztrhlo vrece s tymito - ako to nazvat - americkymi trillermi. Kedysi som ich citala rad za radom. Hltala.Akonahle som zistila, ze sa objavila nejaka novinka, hladala som ju. Anotacie ma v podstate nezaujimali, bolo to nieco nove, zaujimave, spojenie krimi, prekvapeni, odhaleni, tajomstiev v inej forme. Ziadni vysetrovatelia, detektivi, ak sa aj z nutnosti deja vyskytli, nemali hlavnu ulohu. Poznate to. Myslim ze jednou z top u mna na zaciatku bola Liane Moriarty. Postupom casu som mala pocit, ze tieto trillery prestavaju mat smrnc. Zacalo byt tazke najst pribeh, ktory by nebol po par kapitolach jasny. Dej sa dal predvidat. Tajomstva a prekvapenia prestavali byt prespekulovane. Zacala som vyberat dokladnejsie. Hlas do ticha je vyborny. Ano, opatovne zacina rovnakou dejovou linkou ako mnohe - particka nobl susedov v lepsej stvrti. Zdielaju medzi sebou svoje zivoty, radosti, starosti, kavickuju, robia party....a klamu. Vsetci maju nieco, co krvopotne skryvaju. Tak upenilovo a silno, az si to jedna z paniciek "zlizne." Postupne odkryvanie toho co sa stalo je ale ine nez v tych priemernych knihach, aspon mna teda autorka dokonale miatla a kazdou kapitolou ukazala prstom na niekoho ineho. Ked som si myslela, ze si uz konecne viem nieco vydedukovat, po par stranach som sa smiala sama na sebe. Naivka. Niesom si ista, ci kniha ulahodi kazdemu. Mozno si niekto spoji suvislosti skor ako ja. Mozno zbada malickosti, ktore som ja prehliadla. To sa mi stava casto. Kazdopadne Hlas do ticha odporucam vyskusat. Na mna v tom mnozstve podobnych knih zakrical velmi silno.