Kvety pre Algernona

Kvety pre Algernona je kniha, ktorú som chcela prečítať už veľmi dávno, vzhľadom na množstvo pozitívnych recenzií. Prekvapilo ma, ako je dielo staré. Myslela som si, že bolo vydané niekedy teraz, lenže to bola iba reedícia. Samotné dielo vzniklo v roku 1959. Už vtedy dokázal D. KEYES vytvoriť niečo tak úžasné.  Silný príbeh, ktorý opisuje život debila Charlieho s nízkym IQ, ktorý napriek jeho postihnutiu sa chce naučiť písať a čítať. Charlie súhlasí s experimentom a z Charlieho sa stane génius. Už nemusí viac zametať podlahu v pekárni. Už sa na ňom nebudú ľudia viac baviť, nebudú sa mu vysmievať....lenže všetko zlé je na niečo dobré a každá minca má dve strany... Bolo to ťažké čítanie. Fakt to nie je kniha na jeden hlt, ani na 2-3 dni. Knižka možno hneď od začiatku nesadne každému, možno aj kvôli tomu, že Charlieho IQ sa odráža aj v texte, v jeho denníku, na gramatike priamo v knihe. Mne osobne to nevadilo. Jeho gramatika, štýl písania a spôsob vyjadrovania sa o ňom veľa prezrádzalo a videli sme postupnú zmenu na ňom samotnom. Charlie postupne zisťuje čo sú emócie, zisťuje, že svet a život nie je gombička a že ľudia, o ktorých si myslel, že sú jeho priateľmi vlastne nikdy neboli. Autor pekne vystihol krutosť (nielen) dnešného sveta. Musím tu vystihnúť citát : " Neviem, čo je horšie - nevedieť, kto si, a byť šťastný, alebo sa stať tým, kým si vždy chcel byť, a cítiť sa osamelo." Pretože Charliemu sa presne toto stalo. Zostal sám, pretože ako génius s IQ 180 zostal nikým nepochopený, pretože bežný ľudia sa boja inteligentných, pretože niektorý ľudia neznesú, ak je niekto múdrejši ako on. Páčilo sa mi, ako Charlie génius postupne začal spomínať na obdobie detstva, kedy bol nepochopený nielen okolím a spolužiakmi, ale ani vlastnou matkou. A ako Charlie génius prichádza postupne na to, že je ľudská bytosť, ktorá má city, že existuje, žije a nie je iba niečí výtvor, laboratórny pokus. Bolo mi ho ľúto ako dieťaťa, ako sa ku nemu zachovala matka (túto ženu by som MATKOU určite nenazvala!). Trhalo mi srdce, keď spomínal na tieto obdobia. Mala som chuť zatriasť s jeho matkou, nech sa preberie a spamätá sa. A presne ako spomínam, každá minca má dve strany...na konci knižky prichádza k regresu celého experimentu.. na konci však zistíte, že inteligencia nie je všetko, a niekedy je lepšie byt hlupákom ako inteligentným

Pravdepodobne ste túto knihu už niekedy zaregistrovali, tak čo ešte povedať k dielu, ktoré získalo toľko prestížnych ocenení, a ktoré niekoľkokrát slúžilo ako vďačná predloha pre film či divadlo po celom svete? Snáď iba, že sa mu dostalo zaslúženej pocty. A ešte jedna vec. Nenechajte sa, prosím, odradiť od náročne písaného začiatku. Priznávam, mne sa tiež nečítali ľahko slová plné preklepov a gramatických chýb, ale to patrí k tomu. Ak sa cez to prelúskate, čaká vás nádherný príbeh. Pretože asi nikoho neopisuje veta „zažil som v živote vzostupy aj pády“ tak výstižne, ako hlavného hrdinu. Treba uznať, že jeho posolstvo je naozaj veľmi silné a dojemné. Aj ja som vďaka knihe Kvety pre Algernona o kúsok bližšie k tomu, aby som dokázala ochrániť pred výsmechom a s úctou načúvala iným. A vy môžete byť tiež. Tak smelo do čítania, priatelia.