1945 a iné príbehy

Keď som si všimla, že Tatran vydáva zbierku poviedok, ktorá mala obsahovať citujem: "nemilosrdne priame príbehy plné ľudskej zloby, krutosti a chamtivosti" a navyše z prostredia, územia a doby, ktoré nám nie sú a neboli až tak vzdialené, tak bolo rozhodnuté. A tak sa táto útla kniha ocitla aj na mojom nočnom stolíku. Autorom knihy je maďarský prozaik, scenárista a redaktor Gábor T. Szántó. Kniha 1945 a iné príbehy obsahuje celkovo 8 poviedok. Nenechajte sa zmiasť názvom. Neobsahuje totiž len poviedky z tohto pre celý svet prelomového a dôležitého roku, ale aj také, ktoré sú nám možno dátumovo bližšie. Nebudem klamať - prvá a druhá poviedka ma nenadchli a štýlovo mi nesadli. Najmä pri tej prvej som sa musela občas premáhať a niektoré pasáže čítať aj na viackrát... Autor Gábor T. Szántó síce píše naturalisticky, pichľavo a nebojí sa zachádzať do detailov a využívať pri tom ostrý jazyk, no prvá a druhá poviedka boli aspoň pre mňa tak trocha boj. Pre ilustráciu a lepšie pochopenie uvádzam aj názvy všetkých poviedok, aby ste možno získali lepšiu predstavu, aká pestrá je skladba poviedok v tejto zbierke - 1945 (Návrat), Najdlhšia noc, Žiť v pokoji, Láska, Prvé Vianoce, Trans, V mene spravodlivosti, Mirko a Marion. Od tretej poviedky som si už povedala, že je to lepšie. Myslím skôr štýlovo. Pri jednej z kapitol som mala veľmi zvláštne pocity. V hlave sa mi vynorila kniha Pomaľované vtáča... Kto čítal moje hodnotenie, tak už vie, že s tou knihou som si nesadla a mala som z nej zlé sny hraničiace s traumou. Nemôžem povedať, že by vo mne táto poviedka (pre istotu nebudem menovať) vyvolala práve totožný pocit, len som sa nevedno prečo preniesla mysľou k Vtáčaťu. Napriek tomu však práve tú poviedku hodnotím ako jednu z naj z knihy. Niesla v sebe presne to, čo anotácia sľubovala... Môj favorit spomedzi všetkých poviedok však bola jednoznačne poviedka Trans. Tá bola naozaj výborná! Autorov drsný jazyk sa tam miešal s citom, strachom, hľadaním seba samého, súdením, ale aj krásnou dávkou lásky a pochopenia. Kľudne by som ju prijala aj viac rozvinutú, prípadne aj vo forme samostatnej knihy. Poviedky vo mne vzbudzovali pocity ako na húsenkovej dráhe. Niektoré ma zachovali chladnou a neporozumela som si s nimi - to bola tá povestná štartovacia dráha, kde ešte netušíte, do akej šlamastiky ste sa to dostali. Respektíve v prípade húsenkovej dráhy, kam sa ešte len dostane váš tráviaci trakt a ešte aj večera spred 2 dní. Potom prišla kategória rozbehovejších poviedok, kde ste už cítili, že vám lepí. No a nakoniec to prišlo. Nevedeli ste, či ste nadšený alebo zhrozený a či máte dať ruky hore alebo či máte na jazyku kolaps. To bola práve tá kategória poviedok, ktoré sa mi zakvačili do mozgu - nielen zvláštnosťou, citom, ale aj priamosťou a v našich končinách nevídanou úprimnosťou a možno aj miestami kontroverznosťou. Priznávam, že niektoré roviny príbehov som v tejto zbierke nečakala, no ostala som milo prekvapená, že sa autor do nich pustil. Čitateľovi tak naozaj naservíroval to skryté, čo ostáva vrieť pod pokrievkou a na čo je naša spoločnosť stále nepripravená, čoho sa stále bojí a na čo sa nedokáže pozerať inou optikou než len krátkozrako a zaslepene svojimi očami. Ako som však spomínala už v úvode - knihu hodnotiť hviezdičkami nechcem a nebudem, pretože by to odo mňa nebolo fér. Časť mi štýlovo neulahodila, no časť ma prevalcovala. Zrejme Vám toto moje hodnotenie absolútne nepomôže, no vedzte, že ak ste zvedavý a lákajú vás príbehy, kde nie je iba krása, ale aj pravá a odvrátená tvár a život so všetkými jeho esenciami - aj tými jedovatými a boľavými, tak si vás zrejme táto kniha skôr či neskôr nájde.