Dom na azúrovom pobreží

Rozprávanie spočiatku pôsobí kostrbato, akoby sa T. J. Klune nevedel rozhodnúť, do akého žánru sa chce vlastne zaradiť, no ani trošku to príbehu neuberá na kvalite, práve naopak – na mňa vďaka tomu pôsobil záhadnejšie a mala som ešte väčšiu chuť sa doň ponoriť. Akonáhle sa dej rozbehol a spoznali sme hlavné postavy, nebolo cesty späť. V momente, keď túto knihu chytíte do rúk, ste v tom až po uši, nepustíte ju, kým neprevrátite poslednú stránku. Jej tajomstvo vôbec nie je ukryté v napínavosti či akčnosti, ubieha skôr pomalším, no za to krajším tempom, nechá vás rozplývať sa nad prekrásnymi myšlienkami a poznatkami, dovolí vám stať sa lepším človekom, ak ju necháte na pár chvíľ ovládnuť celú vašu myseľ. Snáď ani netreba písať, ako veľmi som si užila každú jednu sekundu a ako veľmi-preveľmi vám ju odporúčam. Obzvlášť ak veríte vo svetlo na konci tunela.

Úplne chápem, prečo sa náročnou prácou a všedným dňom unavený sociálny pracovník do tohto úžasného domu zamiloval. Prečo vymenil šedivé mesto za farebný raj. Asi by sme taký dom na azúrovom pobreží potrebovali všetci. No našťastie si ho môžeme užiť aspoň prostredníctvom tejto milej knižky plnej láskavosti, rešpektu a pochopenia k odlišnostiam druhých. Uchváti od prvej kapitoly. Za mňa jedno z najvydarenejších dielok, aké vôbec uzreli svetlo sveta. Napísané veľmi zábavným, sladkým a ľahko čitateľným spôsobom. V príbehu sa nachádza množstvo životných lekcií a momentov, ktoré zahrejú pri srdci. Jednotlivé postavy sú prepracované do najmenšieho detailu, pričom každá z nich je originálna a dodáva príbehu šmrnc. Čoskoro vám prirastú k srdcu a verte, že nebude vôbec jednoduché sa s nimi rozlúčiť. Ani mne sa z toho ostrova nechcelo. Ešte aj teraz, keď píšem túto recenziu, tak ledva vidím na klávesnicu, čo mám slzy na krajíčku. Za knihu mne nikdy nebolo ľúto peňazí, ale táto si zaslúži byť poskytovaná zadarmo, aby svet po jej prečítaní opäť raz ukázal, akým dobrým miestom pre život vie byť.

Dom na azúrovom pobreží je naozaj krásna kniha, ktorú ocenia nielen milovníci fantasy a paranormal literatúry, ale aj čitatelia, ktorí majú radi roztomilé príbehy, do ktorých sa môžu naplno ponoriť a aspoň na chvíľu uniknúť realite. Autor veľmi pekne zobrazil diskrimináciu a šikanovanie kohokoľvek, kto sa len trochu vymyká nejakej norme a šikovne využil fantasy prvky na poukázanie týchto problémov. Vo všeobecnosti nie sú prehnane pozitívne a optimistické knihy moja šálka kávy, keďže vo väčšine prípadov mi to príde neuveriteľné a skôr ma "slniečkovský" pohľad na svet hlavných hrdinov rozčuľuje. V tomto prípade však kniha obsahovala správne množstvo fantasy prvkov, takže hneď na začiatku si ma poistila - áno, je to neuveriteľné, ale je to fantasy, takže je to v poriadku. Kniha si ma získala a nemám jej čo vytknúť. Dúfam, že aj u nás si ju zamiluje čo najviac ľudí, tak ako je to aj v zahraničí, pretože takéto príbehy sú naozaj dôležité. Do pochmúrnych jesenných dní je táto kniha naozaj to pravé na zlepšenie nálady.

Najkúzelnejší príbeh, ktorým má previedla detská úprimnosť. Dom na azúrovom pobreží ukrýva sirotinec postavený na ostrove, ktorý chráni mágia a ktorý ukrýva tajomstvá bytostí, ktoré ho obývajú. Linus Baker mi bol blízky už od začiatku. Pedant v pozícii sociálneho pracovníka, vo voľnom čase samotár, ktorý večne čaká na meškajúci autobus, s najprotivnejšou susedkou, ktorá má na všetko pripomienky a ktorá mu otvára poštu a kradne z nej akciové kupóny. Najsilnejší vzťah si vytvoril s mačkou, ktorá si viac vybrala jeho ako on ju. Vydaný na splnenie nebezpečnej úlohy sa pre Linusa začína cesta plná krásnych myšlienok, na ktorej nájde viac, ako sám čaká. Súčasťou predností tejto knihy bol jedinečný humor od kopania hrobu až po túžbu navštíviť cintorín či privolať koniec sveta. Nechýbali ani silné vzťahy medzi deťmi, krásny vývoj zmýšľania a láska, ktorá má moc spáliť oblohu. Mrzelo ma, že sa v knižke viac strán nevenovalo schopnostiam zázračnej mládeže. Od pavúkov v snoch až po vyklíčenie rastlín pred zrakom ľudí. A možno ich bolo dosť, ale mojej duši, hladnej po mágii, to jednoducho nestačilo. Rozhodne by práve antikrist Lucy a elfka Phee mohli mať vlastnú knihu, ich život pred alebo po Arthurovi Parnassovi by ma veľmi zaujímal. Rovnako mi trochu vadilo opakovanie viet (resp. myšlienok), ktoré boli v príbehu už raz povedané. Skutočné príšery sa neskrývajú pod posteľou ani nedokážu lusknutím prsta zničiť svet. Sú nimi často práve obyčajní ľudia, naplnení predsudkami a nenávisťou. Myslím, že v tomto prípade nemusím šetriť prívlastkom “naj”. Najmagickejšia. Najoriginálnejšia. Najkrajšia kniha, vďaka ktorej opäť uveríš, že kúzla sú skutočné.

Táto kniha zaručene neunikla ani vašej pozornosti, lebo priam zvalcovala knižný svet. Priznám sa, že som si recenzie na ňu veľmi nečítala, lebo som sa bála, že mi pokazia prekvapenie a nadšenie z nej, keď sa nejaká dobrá duša v recenzii prerieknie o niečom podstatnom, čo sa mi neraz stalo. Tak som do nej išla naslepo. Úvodom som sa trošku ťažšie prehrýzla, nudil ma a myšlienkami som unikala všade možne, len nie v deji. Ale prvotné pocity ma našťastie len veľmi slušne okabátili. Postupne sa rozvinula rozprávka plná krásnych postáv a príbeh plynul pomaličky a pôsobil na mňa veľmi pozitívne a mám chuť ho čítať znova a znova. Výnimočné postavy, ktoré boli charakterizované výnimočnými schopnosťami a mňa si hneď získali a rovnako aj ich humor. Fantasy príbeh bol napísaný s obrovským citom pre detail a hlbokými myšlienkami. Úžasne zvládnutý problém inakosti a jej rešpektovanie v spoločnosti, prijímanie ľudí takých akých sú bez ohľadu na výzor. Trošku som sa bála LGBT linky, ktorú v knihách nemám rada, kebo na mňa vždy pôsobí silene a nie prirodzene. Našťastie to nebol tento prípad a dojem z knihy mi vôbec nekazila. Miestami mi pripomínala knihu Sirotčinec slečny Peregrinovej, ale to bude asi témou opustených výnimočných detí. Nádherná kniha, ktorú vrelo odporúčam a ja sa k nej ešte neraz vrátim. Odnášam si z nej pozitivitu, myšlienky, ktoré pohladia dušu a opäť iný pohľad na svet.

Dom na azúrovom pobreží je presne ten druh knihy, ktorú v tomto období potrebujete. Je to veľmi milý, poučný a zároveň dôležitý príbeh, ktorý by vo vašej poličke nemal chýbať. Pod touto knihou som si predstavovala všeličo. Ale rozhodne ma prekvapilo, ako autor prišiel s ľahkým nápadom doplnením o veľké srdce. Námet sa zdá pomerne jednoduchý - “inšpektor” príde do detského domova, v ktorom má pozorovať deti a ich vychovávateľa. Postupom času prestane veriť svojim ideám a do domu na azúrovom pobreží sa zaľúbi. Touto jednoduchosťou sa mi príbeh extrémne pozdával, cítila som z toho pokoj a hlavne dobro. Kniha okrem hrejivého pocitu ponúka aj prijatie inakosti, búra stereotypy, ktorými sa neustále obklopujeme a ktorým dokonca častokrát veríme a riadime sa nimi. Príbeh sa čítal naozaj rýchlo, tá jednoduchosť s veľkým srdcom vás núti prevracať strany rýchlejšie, než bežne a vy len dúfate, že na konci vás bude čakať šťastie a pokoj. Nespravte tú istú chybu ako ja a nehľadajte v tom iné knihy, Dom je jedinečný presne taký, aký je. Neverím tomu, že by ste po prečítaní neľúbili všetkých obyvateľov tohto nezvyčajného domu.

Veľmi atmosferické, magické, rozprávkové čítanie plné podmanivých postáv so skvelým humorom aj malou štipkou romantiky. Táto kniha bola ako pohladenie na duši. Počúvala som ju ako audioknihu v angličtine a po celý čas som sa musela usmievať... hoci som si miestami aj poplakala. Oslavuje rozmanitosť a prijímanie inakosti, a pri čítaní som mala pocit, ako by ma hriala šálka teplého kakaa. Hneď som si ju kúpila aj ako fyzickú kópiu, aby som si mohla podčiarknuť všetky pekné myšlienky. Rozhodne odporúčam!

Táto kniha v posledných mesiacoch obletela slovenský i český bookstagram a všade ju chválili, takže keď vyšla aj v slovenčine, rozhodla som sa, že si ju prečítam aj ja. Priznám sa, že som ani poriadne nevedela, čo mám od nej čakať, keďže podobne knihy často nečítam, no nakoniec som rada, že som sa do nej pustila, pretože to bol krásny príbeh, ktorý si ma hneď získal a ja som si čítanie nesmierne užívala. Je tu množstvo hlbokých myšlienok, ktoré človeka prinútia zamyslieť sa nad životom a získať iný pohľad na niektoré veci. Autor vytvoril originálny svet, postavy, zápletku. Deti s magickými schopnosťami boli naozaj úžasné a postupne si ma všetky získali. Mojím obľúbencom bol Lucy, zbožňovala som jeho zmysel pre humor a na jeho hláškach som sa dobre bavila. Veľmi sa mi páčil ich vzťah s Arthurom i spôsob, ako ich výchovával, podporoval, prejavoval im lásku, chválil ich. I deti navzájom medzi sebou mali blízke vzťahy a hoci sa často doberali, keď išlo do tuhého, stáli pri sebe. Tiež som si užívala, ako si postupne hľadali cestu k Linusovi, vždy ma zahrialo pri srdci. Linus bol pre mňa zo začiatku taký "ťuťko", nebol zlý, ale v niektorých veciach bol zaslepený. Niekedy som mala chuť s ním zatriasť a povedať mu, aby si nenechal skákať po hlave a toľko sa nepodceňoval. Deti mu však otvorili oči a ukázali mu, že nie vždy je všetko také, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Postupne prestal byť taký ustráchaný, prestal sa tak striktne pridržal pravidiel a vedel sa v prípade potreby postaviť za seba i svojich blízkych. Príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, otáčala som jednu stránku za druhou a ani chvíľu som sa nenudila. Takmer celý čas som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Niekedy mi však aj pukalo srdce kvôli osudom detí a bola som nahnevaná na ľudí, ktorí sa dokážu takto kruto správať k malým deťom. Tento príbeh vám rozhodne odporúčam.

Dom na azúrovom pobreží ma zaujal hlavne vďaka nadšeným ohlasom v zahraničí a svojou krásnou obálkou a fantasy svetom. Túto 400 stranovú knihu som prečítala za 2 dni, čo sa mi nestáva často. Tak ma však vtiahla do deja a do svojho magického sveta, že inak sa ani nedalo. Len čítať a čítať. Kniha je napísaná skvelým štýlom a napriek tomu, že je písaná v 3.osobe, absolútne mi to nevadilo, takmer som to ani nepostrehla. Autor krásne opísal postavy, ich myšlienky, správanie, prostredie a mnoho iného. Vtiahol vás do svojej mysle, do svojej predstavivosti a ukázal vám to, čo ste ešte nevideli. Pretože táto kniha je neobyčajná a neobyčajne krásna. Som veľmi rada za túto zmenu vo svojom čitateľskom živote, pretože má v sebe veľa múdra a krásnych myšlienok. Nesie v sebe obrovské posoľstvo, ktoré je potrebné šíriť ďalej. Nesie v sebe nádej, životné múdro a zároveň nepôsobí presladene. Kniha bola kúzelná a autor nám predstavil 6 nádherných a zázračných bytostí. Napriek tomu, že sú tieto deti iné, sú skvelé. Každé jedno z nich bolo špecifické a svojské a museli ste si ho obľúbiť. V knihe sa nachádza veľa pochopenia a láskavosti, ale aj veľa predsudkov a ľuďom chýba tolerancia. Pretože to, čo nepoznajú alebo im vláda vtĺka do hlavy - tak toho sa boja a vzniká davová psychóza. Nebojme sa inakosti. Neznamená to zlo. Bolo krásne pozorovať priateľstvo a súdržnosť medzi samotnými deťmi a aj ich vychovávateľmi. Viem, že z nich vyrastú dobrí ľudia, napriek svojim genetickým predispozíciam. Autor nás vtiahol na ostrov, ktorý pôsobil na čitateľa domovom a vy by ste sa tu chceli ocitnúť. Pretože na tomto ostrove žije jedna úžasná rodina. Kniha bola jedno veľké dobrodružstvo a veľmi sa mi páčili časti, kedy rozprávali deti. Mali šmrnc, humor a autor sa úžasne vžil do roly zázračných detí. Všetko bolo uveriteľné. Kniha je veľmi sympatická a dodá vám veľkú dávku pozitivného myslenia. Na záver z nej máte šťastné a dobré pocity, pretože nesie v sebe veľa dobra. Nebojte sa LGBT linky, ktorá sa tu okrajovo a v pozadí odohráva. Táto kniha je síce postavená na inakosti, na rešpektovaní druhých, ale našťastie nie je v popredí LGBT. Sama som sa trošku úprimne bála, do akej miery tu táto tematika bude rozšírená, ale vôbec sa toho nemusíte báť. Kniha rozpráva predovšetkým príbeh detí. Knihu vám odporúčam. :) A na záver chcem ešte veľmi pozdvihnúť prevedenie knihy, milujem tieto ÚŽASNÉ mäkké paperbacky od Grady s kvalitným chrbtom, ktorý sa nezlomí. Nádhera!