Napospas

Tento rok to u mňa s trilermi nie je žiadna sláva, ale tento?! Wau! Myslím, že aj keby som mala prečítanú každú druhú knihu tohto/podobného žánru, kniha Napospas by bola aj tak mojim trilerom roka! Sociálny experiment, ktorý sa rozhodli vysielať v Británii, s 8. cudzími ľuďmi na opustenom ostrove Škótska, mal trvať rok. Necelý. Náhodne rozmiestnené kamery po ostrove, tiež pripnuté na hrudi účastníkov, mali zabezpečiť autentické nahrávky toho, čo sa počas roka udialo. Nemajú k dispozícii nič. Náhodne umiestnené boxy s potravinami, či potrebným náradím na vybudovanie obydlia boli svetlou výnimkou iba na začiatku experimentu. Takto opísané to možno znie aj nudne. Čo sa v knihe dialo, že som z nej tak paf? Autorka nám prostredníctvom hlavnej hrdinky Maddy priblíži jej život pred experimentom. Žila s rodičmi, bola vymodlené dieťa, preto ju až nezdravo ochraňovali. Učila sa doma, nemala kontakt s rovesníkmi,priateľov a po smrti rodičov potrebovala zmenu. Priebeh výberového konania do experimentu, bol po častiach vsadený do častí, kedy už bol pobyt na ostrove v plnom prúde. Počas pohovoru sme mali možnosť nahliadnuť do duše Maddy, jej vnútorných monológov a klamlivých odpovedí, ktoré si myslela, že chce druhá strana počuť. Už pár dní po príchode na ostrov sa začali tvoriť skupinky. Práce bolo veľa, účastníci si zvykali na nepohodlie. Dosť skoro sa začali ľudské charaktery prejavovať a ja som žasla. Autorke som žrala každé jedno písmeno. Naväzovanie priateľstva bolo v prípade Maddy k ničomu, začala sa očividná neprávosť. Najprv po skupinkách, neskôr, keď sa Maddy ozývala čoraz častejšie pri konfrontáciách, nikto sa jej nezastal, nikto sa nepriklonil k jej názoru, aj keď ho zdieľali viacerí. Vyústilo to do šikany, ktorá sa stupňovala. Ľudský hyenizmus sa prejavil v plnej sile a doslova šlo o boj o holý život.Pre mňa to bolo perfektné, šokujúce, dychberúce, temné, uveriteľné…záver bol šmrncnutý nadprirodzenom, ale podľa mňa to príbehu dodalo na uveriteľnosti. Veď prečítajte a uvidíte. Mrzel ma pravý dôvod, prečo práve Maddy do experimentu vybrali. Všetko sa pekne ukončilo, dozvedeli sme sa aj, čo sa stalo s účastníkmi po experimente. Takýto záver sa mi páčil. Čo mi trochu prekážalo, bolo, keď autorka na konci kapitoly naznačovala ďalší vývoj udalostí. Bez toho by som sa od knihy isto neodtrhla. Takto som ju síce odložila, no nikdy nie na dlho

Bála som sa, že aj keď príbeh znie lákavo, tak spracovanie bude slabšie... No toto bolo fantastické! Skrátka som len poobede chytila knihu do rúk a už večer som bola takmer na konci. Akonáhle začnete Napospas čítať, tak pre vás okolitý svet prestáva existovať. Príbeh hlavnej hrdinky Maddy, ktorá sa ocitne v sociálnom experimente, spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi na opustenom Škótskom ostrove, vás absolútne strhne. Je to ako také reálnejšie Hunger Games, aj keď samozrejme pointa je inde. Na ostrove má skupinka vytvoriť priestor na život, nie život brať, no rok je dlhá doba a Maddy sa stane terčom útokov a nenávisti, nakoľko má celý život problém niekam patriť. Príbeh je napínavý, strhujúci, zaujímavý a straaašne rýchlo vám ubehne. Povedala by som, že až príliš rýchlo. No stojí za to! Pri čítaní budete ledva dýchať :)

Napospas som prečítal pred par dňami. A že napíšem k tomu komentár. Keď som bol v kníhkupectve hneď ma zaujal obsah aj obálka, okamžite putovala do mojej knižnice. A môžem povedať že už patrí medi moje klenoty. Je to úžasný, dobrodružný , strhujúcy, napínavý a geniálny thriller od debutovej autorky. Som veľký fanúšik týchto reality show ako napríklad survivor. Preto si kniha našla v mojom srdci miesto. Vedel sdok sa do hrdinky úplne vžiť a seba si predstaviť na piatom ostrove zo siedmimi zufalcami. Je možné že by som sa správal asi ako maddy. Hodne som sa videl v nej, čo máme toho veľa spoločné vrátane tichej utiahnutej povahy. Koniec som si doj sýtosti užil a vrelo odporúčam kto ma rád boje o prežitie :)

V knihe sa stretávame s Maddy, ktorá sa po tragickej udalosti vo svojom živote rozhodne stať sa súčasťou sociálneho experimentu. Ten spočíva v tom, že 8 vybraných ľudí bude odvezených na ďaleký ostrov, kde sa v priebehu jedného roka majú pokúsiť prežiť, vybudovať si obydlie, zabezpečiť si potravu a vymyslieť si systém, ako budú fungovať. Charaktery a povahy účinkujúcich sú samozrejme vyberané tak, aby bola pravdepodobnosť konfliktu väčšia, a účinkujúci tak boli nútení robiť kompromisy, alebo dokonca vedomé ústupky. No situácia sa zvrhne ešte viac, keď po avizovanom roku pre nich nikto zo štábu nepríde a začína sa skutočný boj o prežitie. Nie len kvôli nedostatku potravín, ale predovšetkým kvôli konfliktom, ľudským zlyhaniam a túžbe prežiť. Kniha sa mi páčila. Cítila som pri nej napätie, strach a aj hnev. Súhlasila alebo naopak nesúhlasila som s konaním postáv, sama som v niektorých chvíľach uvažovala, ako by som sa zachovala ja. Kniha vo mne vyvolala zmes emócii, a presne to od knihy v tomto žánri očakávam. Musím však uznať, že mi miestami chýbali aj informácie o iných účastníkoch, vďaka ktorým by som možno lepšie vedela pochopiť ich konanie a reakcie v určitých situáciách. Autorka dokázala čitateľa udržať v napätí vďaka občasnému preskakovaniu v deji. Okrem samotného diania na ostrove sme mohli čítať aj o kastingu do reality show, či dokonca tajomné medzi kapitoly, v ktorých nám autorka prostredníctvom hlavnej postavy dala náznaky, že na ostrove sa udialo niečo tajomné, k čomu vlastne celé rozprávanie smeruje. Samotné postavy, možno okrem Maddy, vo mne vzbudzovali odpor. Ani jedna mi nebola sympatická, buď to boli ľudia, ktorí sa prispôsobili názoru väčšiny aj keď videli neprávosť, šikanu a krivdu, alebo to boli tí, ktorí tú šikanu robili.Miestami som nesúhlasila ani s krokmi Maddy, ktorá občas na mňa pôsobila povýšenecky, ale vďaka tomu, ako nám približovala svoje detstvo a dospievanie som pochopila, že bola jednoducho obeťou aj vlastných rodičov, ktorí boli až prehnane úzkostliví, a spravili z Maddy asociálku neschopnú zapadnúť do kolektívu. Jej matka si doslova zaslúžila psychologické sedenia. Postavy Andrewa a Duncana ma rozčuľovali takmer permanentne, pretože ich testosterón priam strieľal z knihy. Autorke sa podarilo podľa mňa vierohodne vykresliť správanie ľudí v kritických situáciách, kedy sa niektorí znížia k násiliu, iní sa v obave o vlastný život radšej prispôsobia, či dokonca sa pridajú k utláčaniu najslabšieho, len aby neprišli na rad oni. Opäť sa ukázalo, že stačí jedna hlasná diktátorská autorita a slabší jedinci sa jej názoru podvolia, aj keď neexistuje racionálny dôvod prečo je to tak. Práve správanie týchto autorít mi miestami doslova škrtlo zápalku rovno pod mojim napätým emočným kanistrom, pretože nespravodlivosť, ktorej sa častokrát postavy dopúšťali a bezmocnosť, do ktorej to dostávalo hlavnú hrdinku, vo vás odpáli rozbušku hnevu, no napokon si uvedomíte, že tak to bohužiaľ chodí aj vo svete plnom ľudí a nepotrebujete na to ani opustený ostrov. Kniha možno nie je najakčnejší a najnapínavejší psychotriler na trhu, aj tak však dokáže v človeku vzbudiť emócie. Osobne sa pri ňom aj máte možnosť pozastaviť nad správaním človeka v situáciách, kedy bojujete o život. Vtedy sa ľahko potlačia všetky humánne presvedčenia a človek stráca zábrany - neexistujú totiž zákony, ľudia, ktorí by dozerali na ich plnenie, a hlavne neexistujú priateľstvá - každý je sám za seba a podľa toho aj koná.

Začiatok ma mierne vystrašil a to z jediného dôvodu – akosi som sa nedokázala do čítania dostať a to som sa pritom na knihu tak tešila! Možno to bolo prehnanými očakávaniami, no poviem vám, že v momente, kedy som prestala dúfať, prišiel ten zlom a ja som sa nedokázala od knihy odtrhnúť. Prvých 50 strán som čítala celý deň a zvyšných 250 asi 3 hodiny. Znenávidela som skoro všetky postavy, prevracala oči nad ich absurdným správaním a svojím spôsobom som sa tešila z ich prehier. Keby ste len tušili, ako sú títo ľudia nesympatickí, pochopili by ste ma. Sarah Goodwin veľmi dobre vie, čo na čitateľa funguje, a v tomto príbehu vytasila naozaj silné zbrane. Donútila ma neustále sa obzerať, spochybňovať, vymýšľať plán B, C a pre istotu aj Z, pretože som už tušila, že nie všetko môže vyjsť podľa predstáv.

Pri tejto knihe som narazila na toľko rozporuplných recenzií, že som vlastne nevedela, do čoho idem. No keď som začala čítať, kniha ma vtiahla do deja a nedalo sa prestať čítať. Reality show v bežnom živote nemusím, no z knihy som bola unesená. Bola to vlastne sonda do ľudskej psychiky, do akej miery dokážeme byť k sebe ešte milí, keď sa nám nenapĺňajú základné ľudské potreby, a kedy sa z nás stávajú "divé šelmy" hľadiace iba na svoj vlastný prospech. Príbeh Maddy ma veľmi zaujal a bola to jedna z najlepších kníh tohto roka.

Bola jednoducho perfektna

Aj keď v reálnom živote reality show neobľubujem, v literatúre mi neprekážajú a survivor show mi vyslovene vyhovujú. Majú správnu dávku napätia, vždy sa v nich niečo deje a ja s úžasom sledujem schopnosť prežiť v ťažkých a nebezpečných podmienkach. Napospas predstavuje sociálny experiment, do ktorého je vybratých 8 ľudí (4 ženy a 4 muži), ktorí musia vytvoriť také spoločenstvo, aby zabezpečili prežitie ľudstva. Napospas by som zhodnotila dvojako. 5* za štýl, ktorý ma pohltil od začiatku. S napätím som obracala každú stránku a bola som zvedavá na záver. Páčilo sa mi, ako do príbehu autorka vsunula prípravné pohovory, spomienky hlavnej hrdinky na detstvo a tiež "budúce" rozhovory v TV, ktoré nám síce prezradili záver, ale okolnosti zostávali stále nevyjasnené. Pokiaľ som sa nad príbehom veľmi nezamýšľala, bola to skutočne skvelá jazda. Ak by som išla ale do hĺbky, príbeh mohol byť lepšie prepracovaný. Samotná reality show nebola pre mňa dostatočne vysvetlená, jej cieľ bol predsa na začiatku iný, ako len prežiť rok na ostrove. Až do úplného záveru som čakala nejaké rozumné vyjasnenie alebo odhalenie, koniec však vyšumel do stratena. Tiež niektoré situácie vyznievali nelogicky (samozrejme, nepíšem aké, aby som niekomu neprezradila dej) a postoje a konanie ostatných postáv mohlo byť zdôvodnené nejakými príčinami. Maddy, naša hlavná hrdinka mi svojím správaním tiež niekedy liezla na nervy, ale tá mala aspoň zostavenú minulosť, ktorou to mohlo byť spôsobené. Ostatní boli len povrchné figúrky, ktoré konali tak, aby zvýšili príbehu napätie. Celkovo som ale spokojná. S knihou som strávila príjemné chvíle a keď som zistila, že nad dejom je lepšie sa veľmi nezamýšľať, užila som si ju.