Prekliata

Prekliata ma pri predstavovaní noviniek vydavateľstva Grada zaujala ihneď. V prvom rade asi každému cinkne do nosa jej graficky príťažlivá obálka. Navyše je anotácia viac než lákavá. Čarodejnice, šľachta, procesy, žena, ktorá vzdoruje a neurobí zo seba puťku. Splnil príbeh čo sľuboval? Niektoré postavy v príbehu sú reálnymi postavami. Avšak celý príbeh je dofarbený autorkou. Inšpirovala sa dokonca aj procesmi s údajnými čarodejnicami, ktoré sa v tom období odohrali. Autorka Stacey Halls teda mohla a aj nechala popustiť uzdu svojej fantázií. To, že šlo o jej knižnú prvotinu však bolo trošku cítiť. Príbeh sa sem tam zbytočne točil a niektoré postavy mali veľmi málo šancí prejaviť sa. Mimo iného napríklad manžel hlavnej hrdinky Richard i jej matka, s ktorou nemala práve najhrejivejšie vzťahy. Fleetwood Shuttleworthová je na prvý pohľad ideálna postava. Autorka sa nebála pripísať jej všetky tie vlastnosti, ktoré robia ženu levicou a spravila z nej prototyp ženskej, ktorá názorovo prerástla vtedajšiu dobu. Nechýbala jej odvaha, túžba, vášeň, odhodlanie, zápal pre vec i štipka vzdoru. Kúzlo jej dodávalo aj jej postavenie šľachtičnej, vďaka čomu jej hlas a skutky neostali nepovšimnuté. Na strane druhej mi však k tomuto všetkému menovanému nepasovali jej obavy o to, či porodí potomka respektíve čo sa s ňou stane, ak by ju manžel opustil. Miestami sa teda tieto 2 veci stali akousi mantrou a občas ich v kapitole zmieňovala až príliš. Postava Alice - jej pôrodnej babice a bylinkárky sa mi páčila. Autorka jej zachovala istú dávku tajomna a "anonymity", čím bola pre mňa čitateľsky atraktívnejšia než Fleetwood. O jej živote sa dozvedáme pekne postupne nové a nové informácie. Nič to však nemení na tom, že príbeh mal čarovnú atmosféru. Les, hrôzostrašné príbytky plné zvláštnych predmetov, špinavý žalár, zvieracie znamenia, tajomstvá vo fľaštičkách, voňavé bylinky i zimomriavkové strety. Čo však musím pochváliť bola pestrá charakterová skladba. Stacey Halls nenechala nič na náhodu a príbeh nevycukríkovala. Pridala tam aj to, s čím sa v živote bežne stretávame - intrigy, podvody, faloš i ohováranie. Príbeh mal uveriteľný smrad vtedajšej doby. Nevravím, že tento príbeh spadá do výkladnej skrine historických románc. Pre mňa to bola veľmi príjemná oddychovka a vždy som sa tešila na čítanie, keď som sa k príbehu vracala. Trošku som dúfala, že nájdem niečo obdobné Stratenej apatekárke. To sa síce nestalo, no tento príbeh má u mňa veľké plus hlavne vďaka tomu, že nebol prerušený dejovou linkou v prítomnosti. To, že sa dej celý čas odohrával v jednom časovom rámci mi veľmi ulahodilo, nelákalo ma to tak porovnávať, čo je lepšie a dalo mi to tiež istú dávku slobody nerušene preplávať príbehom. Prostredie tajomného lesa a panstva i rôznorodé i keď možno niekedy čitateľné charaktery mi tiež vyhovovali. Hlava nešrotovala, ale oddýchla si. 4/5.

Vyberte sa spolu so 17 ročnou Fleetwood do 16.storočia do Lancasteru, do čias, kedy hon ba čarodejnice vrcholil a kedy mohla byť každá žena obvinená z čarodejníctva. Áno, LEN žena. Tu sa moje feministické ja driape na povrch. Ak od knihy čakáte to, čo ja - detaily procesov s čarodejnicami, upaľovanie a nekonečný hon na ne, to v knihe nenájdete. Keďže sú v knihe pasáže inšpirované skutočnosťou, čakala som nejaké historické pikošky práve ohľadom procesov s čarodejnicami. Tu z mojej strany nastalo mierne sklamanie. Kniha viac zaváňala bylinkárstvom, ako dymom z hranice. Vynahradila mi to samotná hlavná postava Fleetwood, pri ktorej mi bolo sympatické, že nie je žiadna dokonalá, poslušná, nadžena. Práve naopak. Bola jednoduché dievča, ktorú hnalo vpred otehotnieť a najmä porodiť mužského potomka. No predstavte si to vy, že vás toto trápi v dnešnej dobe ako sedemnástku. Tu ako na zavolanie sa v príbehu zjaví Alice, bylinkárka, ktorá sa jej odhodlá pomôcť. A práve tu začína byť príbeh zaujímavý a začína vybočovať z jednej línie. Autorka sa chopila skvelej témy, pre mňa zaujímavej, ale nepoňala to najšťastnejšie. Chýbala mi tam hĺbka deja, detaily, aby som sa do príbehu vcítila a postavy ma chytili za srdce. Jej štýl písania sa nepodobal historickým románom, ku ktorým by som inak knihu Prekliata zaradila. Nebola vyslovene zlá, ale podanie tejto témy by som si vedela predstaviť aj lepšie. No na druhej strane, ako oddychovka ešte pri bazéne fajn, ale na jesenné dlhšie večery mám radšej hlbšie čítanie.

Prekliata ma, ako určite väčšinu čitateľov, zaujala v prvom rade nádhernou obálkou, ktorá je ešte krajšia ako pôvodná. Ale aj po prečítaní anotácie sa mi zdalo, že by sa mi kniha mohla páčiť, napriek tomu som si úplne nevedela predstaviť, o čom presne príbeh bude a nemala som vysoké očakávania. Bola som naozaj prekvapená, keď ma kniha doslova pohltila a prečítala som ju na jedno posedenie. Prekliata je autorkin debutový román, čo mi príde neuveriteľné, pretože má veľmi príjemný, nevtieravý a pútavý štýl rozprávania a dokázala vystavať naozaj zaujímavý príbeh z obdobia honu na čarodejnice. Zo začiatku som si nebola istá, či ma kniha bude baviť, ale po prečítaní jej naozaj nemám čo vytknúť. Navyše, autorkina poznámka na konci príbehu a fakt, že vystavala príbeh na skutočných udalostiach a historických postavách boli čerešničkou na torte. Príbeh je síce fiktívny, ale prepojenie udalostí a postáv vymyslela autorka tak perfektne, že si neviem predstaviť iné vysvetlenie, ako by sa to celé mohlo v skutočnosti odohrať.

Celý ten koncept honu na čarodejnice je pre mňa nový a neprebádaný. Bola som veľmi zvedavá, čo nám autorka ponúkne a keď som sa dozvedela, že značná časť je podľa skutočnej udalosti, tak mi padla sánka. V tej dobe byť múdrou a samostatnou ženou sa nevyplácalo. Zbožným, dokonalým mužom sa to jednoducho nepáčilo - veď správna žena sa má starať o domácnosť a jej povinnosťou je porodiť mužského dediča! S týmto posledným bodom má problémy naša hlavná postava Fleetwood (veľmi zvláštne meno) a nad jej osudom visí nepriaznivá predpoveď. Fleetwood bola taká nemastná-neslaná postava. Niekomu by to prekážalo, ale podľa mňa to bol autorkin zámer a mne osobne sa to veľmi pozdávalo. Nebola najkrajšia, dokonalá a ani najmúdrejšia, správala sa nedospelo, ale to vysvetľoval aj jej vek (17 rokov). Jednoducho chcela konečne porodiť dieťa a s tým jej mohla pomôcť len Alice, ktorú neskôr obvinia z čarodejníctva… Samotný príbeh nebol podaný do hĺbky, čo je podľa mňa škoda, pretože potenciál na to mal. Autentickosť pokazil aj modernejší jazyk a správanie postáv, ktoré sa do tej doby nehodili…Na druhej strane sa kniha čítala ľahko, bolo to extrémne napínavé a prečítala som ju skoro za deň. Autorka písať vie, bavilo ma to a bolo fascinujúce sledovať osudy postáv. Príbeh sa navyše veľmi hodí do nastávajúceho jesenného obdobia a ak máte chuť na čarodejnice, tajomno a trochu ponurej nálady, tak šup, Prekliata čaká len na vás