Dům v blankytně modrém moři

Absolútne som netušila, aký príbeh ma čaká na stránkach paperbacku s krásnou obálkou. Dej nie je až tak založený na dynamike. Skôr sa zameriava na vzťahy,ich krehkosť a budovanie dôvery. Autor vytvoril reálno-fantazijný svete,kde obyčajní ľudia žijú s magickými bytosťami. Bodaj by žili v symbióze. Ľudia magické deti posielajú do sirotincov a všetky musia byť registrované. Hlavným hrdinom je Linus Baker, sociálny pracovník v OPOMM(oddělení péče o magickou mládež). Oči sa mu otvoria(o tom,ako to v spoločnosti vlastne je) až jeho vyslaním do sirotinca, ktorý je prísne utajovaný. Riaditeľom je Arthur Parnassus, záhadný a charizmatický chlapík. Stará sa o vílu, záhradnú trpaslíčku, vyverna, chlapca, ktorý sa v strese premieňa na psa, chlapca, ktorý má konzistenciu priehľadného zeleného slizu a Antikrista. Správkyňou ostrova je víla,Zoe Chapelwhiteová a pomáha aj s domácnosťou sirotinca. Tento mix magických bytostí autor vymyslel skvele. Každý je svojský,ale medzi sebou sa majú radi ako rodina a vychádzajú spolu. Klune vytvoril každej postave povahu na mieru a skvele sa dopĺňali. Bezprostrednosť detí a následne vtipné konverzácie boli báječné a väčšinu knihy som sa usmievala, občas dokonca smiala nahlas. Takáto izolácia detí však nemôže trvať večne. Deti by mali navštíviť najbližšiu dedinu,ale Arthur sa obáva. Predsudky, strach a nenávisť obyvateľov v kombinácii riaditeľových obáv vytvára priestor pre hlboké úvahy. Toľko krásnych myšlienok som si v knihe už dávno nezaznačila. Veľmi sa mi páčila Linusova premena. Z fádneho prežívania zo dňa na deň, sa vďaka Marsyaskému sirotincu zmenil na chlapa s chuťou žiť. Klune napísal naozaj krásny príbeh. S posolstvom najmä o tom, že by sme nemali súdiť iných keď ich nepoznáme. Záver bol krásny a veľmi som sa mu potešila,aj keď ma Zoe prekvapila…milo prekvapila :) Určite vám knihu odporúčam a ja sa určite začítam do ďalších príbehov z vydavateľstva Conqueer veľmi rada