Ukradnutý

„Nepatríš mi, patríš len sebe. Ja si ťa požičiavam.” Komunita Saamov, pôvodných obyvateľov Škandinávie, to nemá ľahké. Chovajú soby v krásnej, no drsnej, chladnej krajine, no čelia mnohým problémom, ktoré im komplikujú každodenný život. Nie sú to len ich interné záležitosti týkajúce sa tradícií a postavenia žien v rámci komunity, meniace sa podmienky v dôsledku klimatickej krízy, sťažujúce im starostlivosť o milované zvieratá, ale aj rasizmus, outsiderstvo vo vlastnej krajine a nezáujem autorít riešiť útoky, ktorým musia čeliť. Soby totiž nevnímajú len ako potravu, sú to priatelia, s ktorými ich spája hlboké puto a obetujú im všetko. Deväťročná Elsa pristihne muža z vedľajšej dediny, ktorého pozná, ako neľútostne zabije jej milované mláďa. Pytliak jej vyhrážkami nahnal strach, preto v sebe roky dusí dilemu, ako sa zachovať. Polícia totiž vraždenie sobov klasifikuje ako krádež, poškodenie cudzej veci (!!!) a prípadmi sa hlbšie nezaoberá. No možno ak by sa našiel očitý svedok, bolo by to inak. Alebo nie? Pomaly plynúci, pokojne sa rozvíjajúci príbeh ukazuje, aké je to žiť v spoločnosti, ktorá neustále útočí na kultúru Saamov. Tých sužuje beznádej, kruté tragédie, frustrácia, ktorá prerastá aj do ďalších generácií. Mladí sa so smútkom vyrovnávajú ťažko a východisko z bezvýchodiskovej situácie niektorí vidia až v pazúroch smrti. Ann-Helén Laestadius s citom, nadhľadom, veľmi empaticky vykreslila volanie mladej ženy po spravodlivosti, ale aj konflikt moderného s tradíciami a patriarchálnym dedičstvom. S každou otočenou stránkou narastá mrazivá atmosféra – čo ešte príde? A že toho príde… Drsné, no zároveň krásne rozprávanie inšpirované skutočnosťou o láske k sobom a prírode, ktoré vám ukáže, aké dôležité je porozumenie.