Malé láskavosti

“Odkedy som vstúpila do lesa, moje najhoršie vlastnosti - netrpezlivosť, prchkosť, ale najmä spaľujúciživočíšny hnev - sa zrazu drali do popredia a nevedela som ich potlačiť.” Začalo to ako rozprávka. Pokojný príbeh o úzkej komunite ľudí, žijúcej na okraji temného, neprebádaného lesa. Ellerie so svojimi rodičmi a súrodencami žijú na malej farme a každodennými povinnosťami si zabezpečujú relatívne pohodlný život. Pokoj však netrvá dlho. V lese začnú zomierať ľudia a medzi obyvateľmi sa šíri nepokoj, nevraživosť až nenávisť. A Ellerie má pocit, že sa z lesa blíži temnota, ktorá ovplyvňuje všetko živé naokolo - rastliny, zvieratá, ale najmä mysle ľudí. Jedinú spriaznenú dušu vidí v neznámom mladíkovi, ktorému sama dala meno, Whitaker. Šarmantný a urastený mladý muž sa vždy objaví v správnej chvíli a Ellerie prenikne priamo do srdca. To však netuší, že Whitaker skrýva temné tajomstvo, ktoré môže stáť mnohých život. Ak hľadáte pekný príbeh, plný tej pravej atmosféry (od harmonického života na dedine až po horovú atmosféru lesa, kde každý bojuje o holý život), s pomalým vývojom a budovaním napätia, tak Malé láskavosti budú pre vás. Naozaj to začalo takmer idylicky, až vám po malých náznakoch, že niečo nie je v poriadku bude behať mráz po chrbte. Pretože dlho neviete, kto má čo na svedomí, kto čo skrýva a kto má čisté úmysly. Občas sa mi zdalo, že dej je až príliš pomalý a musela som dlhšie čakať, kým sa zase trochu rozbehol. Tá pomaly temnejúca atmosféra bola nesmierne zaujímavá a aj štýl písania autorky dosť chytľavý. Aj keď musím priznať, že prvotina autorky House of Salt and Sorrow sa mi páčila o maličký kúštik viac.

Malé láskavosti sú druhou autorkinou knihou, ktorá u nás vyšla. Keďže som čítala aj Panstvo soli a smútku, vedela som približne, čo môžem od autorky očakávať a spolu s nádhernou obálkou som sa do Malých láskavostí nadšene pustila. Čo sa týka porovnania s Panstvom soli a smútku, našla som viaceré spoločné znaky, ktoré budú pravdepodobne pre Erin A. Craig typické. Aj tu nám prináša množstvo postáv a spoznávame v podstate všetky rodiny obývajúce Amity Falls. Orientáciu medzi jednotlivými menami nám uľahčuje zoznam rodín a musím povedať, že najmä zo začiatku som ho dosť ocenila. Rovnako autorka pracuje aj s motívom nadprirodzena a hororovými prvkami a taktiež aj tu máme náznak retellingu, tentokrát je to grimmovská rozprávka Rumpelstiltskin, ktorá je u nás známa ako Martinko Klingáč. Nejde však o retelling v pravom zmysle slova, skôr o využitie niektorých známych scén. Avšak čo sa týka príbehu, myslím, že autorka zapracovala na prepracovanosti a napriek tomu, že čítanie knihy mi zabralo naozaj veľa času, nemám pocit, že by potrebovala editovať a zoškrtať. Myslím si, že pomalé tempo bolo autorkiným zámerom, aby vytvorila stiesnenú, mrazivú, doslova až klaustrofobickú atmosféru. Mierne hororové prvky miestami navodili príjemnú strašidelnú atmosféru a celý príbeh bol naozaj vynikajúci, napriek pomalému tempu. Oproti Panstvu, pri ktorom som mala pocit, že by som ďalšie diely uvítala (mimochodom druhý diel by mal v origináli vyjsť tento rok), majú Malé láskavosti jednoznačný záver, všetko bolo vysvetlené a dávalo to zmysel. Pri hororových knihách mám často pocit, že autori nevedia, ako to ukončiť a radšej nechajú otvorený koniec, čo ma vždy naštve. Radšej uvítam hocijaké nadprirodzené, paranormálne, fantasy vysvetlenie, než nijaké :D Malé láskavosti naozaj odporúčam, aj keď si myslím, že autorkin štýl nemusí vyhovovať každému. Treba sa pripraviť naozaj na pomalý priebeh, veľmi pomalé stupňovanie napätia (v samotnej anotácii je zmienka, že čudné nešťastia sa začnú diať v zime, čo je cca v polovici knihy), ale ak máte na niečo takéto náladu, rozhodne po Malých láskavostiach siahnite.