Oceán more

Hotel Almayer - na konci sveta a na začiatku oceánu. Maliar sa snaží zachytiť podstatu mora na plátno. Vedec hľadá, kde sú jeho hranice. Krehká dcéra baróna sem prichádza, aby ju more liečilo a naučilo žiť.  Nevernú manželku sem posiela muž v domnení, že zabudne na svojho milenca.  Baricco vzdáva v tomto diele hold moru - entite, ktorá zasahuje do života každej postavy. More ich spája, lieči, inšpiruje, vďaka nemu nachádzajú aj strácajú samých seba. More ich chápe. Dodáva im odvahu. Oni sa mu oddávajú. Ono ich prevyšuje.  Oceán more je pekné, šťavnaté, postmoderné dielko. Baricco sa úžasne hrá s textom, nielen štylisticky, ale aj graficky. Prózu prekladá poetickými i dramatickými vsuvkami. Občas si zafilozofuje. Sem tam sa mihne niečo ako magický realizmus. Avšak, niekedy jeho prílišnú snahu v texte vnímam ako vypočítavosť (za to jedna hviezda dole). Nič to ale nemení na tom, že knižka je majstrovským kúskom, kde každým prečítaním odhalíte zase niečo nové. 

Hotel Almayer - na konci sveta a na začiatku oceánu. Maliar sa snaží zachytiť podstatu mora na plátno. Vedec hľadá, kde sú jeho hranice. Krehká dcéra baróna sem prichádza, aby ju more liečilo a naučilo žiť.  Nevernú manželku sem posiela muž v domnení, že zabudne na svojho milenca.  Baricco vzdáva v tomto diele hold moru - entite, ktorá zasahuje do života každej postavy. More ich spája, lieči, inšpiruje, vďaka nemu nachádzajú aj strácajú samých seba. More ich chápe. Dodáva im odvahu. Oni sa mu oddávajú. Ono ich prevyšuje.  Oceán more je pekné, šťavnaté, postmoderné dielko. Baricco sa úžasne hrá s textom, nielen štylisticky, ale aj graficky. Prózu prekladá poetickými i dramatickými vsuvkami. Občas si zafilozofuje. Sem tam sa mihne niečo ako magický realizmus. Avšak, niekedy jeho prílišnú snahu v texte vnímam ako vypočítavosť (za to jedna hviezda dole). Nič to ale nemení na tom, že knižka je majstrovským kúskom, kde každým prečítaním odhalíte zase niečo nové. 

Hotel Almayer - na konci sveta a na začiatku oceánu. Maliar sa snaží zachytiť podstatu mora na plátno. Vedec hľadá, kde sú jeho hranice. Krehká dcéra baróna sem prichádza, aby ju more liečilo a naučilo žiť.  Nevernú manželku sem posiela muž v domnení, že zabudne na svojho milenca.  Baricco vzdáva v tomto diele hold moru - entite, ktorá zasahuje do života každej postavy. More ich spája, lieči, inšpiruje, vďaka nemu nachádzajú aj strácajú samých seba. More ich chápe. Dodáva im odvahu. Oni sa mu oddávajú. Ono ich prevyšuje.  Oceán more je pekné, šťavnaté, postmoderné dielko. Baricco sa úžasne hrá s textom, nielen štylisticky, ale aj graficky. Prózu prekladá poetickými i dramatickými vsuvkami. Občas si zafilozofuje. Sem tam sa mihne niečo ako magický realizmus. Avšak, niekedy jeho prílišnú snahu v texte vnímam ako vypočítavosť (za to jedna hviezda dole). Nič to ale nemení na tom, že knižka je majstrovským kúskom, kde každým prečítaním odhalíte zase niečo nové. 

„Vždy tu bude nejaké more, ktoré ťa bude volať, a nič ti nevysvetlí, nepovie ti kde.” Oceán more je zvláštna kniha. Musíte ju precítiť a naplno sa ponoriť do čítania, aby ste si vychutnali Bariccovo majstrovstvo. Jeho poetická hra so slovami a prekrásny lyrický jazyk vás buď úplne očarí, alebo nechá chladnými, podľa mňa nič medzi tým nie je možné. Podarilo sa mu vytvoriť úplne magickú, snovú atmosféru a mne sa pri čítaní v hlave odohral ohromujúci film, ku ktorému sa určite ešte budem vracať. Slová sú zbytočné, to si musíte jednoducho prečítať. Niekoľko mužov a žien, ktorí na prvý pohľad nemajú nič spoločné, sa náhodne stretlo v tajomnom hostinci Almayer (do ktorého sa chcem nasťahovať, och!) a živelné more, kde sa všetci ocitli, je na prvý pohľad jediným spoločným menovateľom. More im má pomôcť vrátiť sa naspäť do života. Nájde každý tú správnu cestu? A ktorá je tá správna? Ako ju spoznať? „– Občas si kladiem otázku, čo také tu očakávame. Ticho. – Čakáme, aby už bolo prineskoro, madam.”