Iba desať dní

Nádherné, nádherné nádherné! Nemám slov… Celá táto kniha je ako slnko. Celý ten dej je ako slnečné lúče, niekedy horúce inokedy príjemne teplé, ktoré ťa nabijú energiou. Aj som plakala, aj som výskala od radosti. Erotickými scénami si ma posadila na zadok a tie smsky medzi Veronikou a Richardom, tak to je čistá predohra. Už sa nikdy na meno Richard nebudem pozerať rovnako. Drž si toho chlapa v utajení lebo myslím, že nie som sama, čo poviem, že by sme z neho nestrhli len šaty, ale aj kožu. Našla som sa vo viacerých častiach tohto príbehu. Znovu prežila moment, keď ma srdce bolelo, ďakovala Bohu, že mi do života priviedol toho môjho ,,Richarda". Pocítila bosé nohy v našej záhrade, načúvala tej najkrajšie hudbe prírody a v konečnom znení, rozbehla sa po tej svojej lúke. Pripomenula si presne tú slobodu, ktorú pocítila Veronika, keď sa po svojej lúke rozbehla. Michaela Brnková je hádam chameleón. Asi som sa s tým nikdy nestretla. Ten štýl písania autorka prispôsobila celému deju. To, ako sa hrala krásne so slovíčkami, mi prišlo priam fascinujúce. KONFLIK bol Taliansko, mafia s dejom ako dynamit. Neverila som, že takéto dielo napísala slovenská autorka. No kniha - Iba desať dní so slovenským prostredím a nádhernou jemnosťou nebola žiadna Amerika, na ktorú sa veľa autoriek snaží hrať. Chápete? Keď Slovensko, tak naša ľúbozvučná slovenčina. Klobúk dole pred tvojou tvorbou. Klobúk dole pred tebou samou. Niekde som čítala, že ťa je škoda na Slovensku. Hovadina! Musíš tu byť a musíš písať ďalej. Ja ti navždy budem verná čítateľka. Ďakujem osudu, že som sa pred tebou priznala, že som grafička a mohla dopomôcť k tejto obálke. Ďakujem za to, že mi veríš a dodala si mi sebovedomie, čo sa týka bookstagramu. Ďakujem za to že si. Teším sa, že práve tvoja kniha je mojou prvou štafetou!

Autorkin debut Konflikt sa mi veľmi páčil, takže som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Z prostredia mafiánov sme prešli na slovenský vidiek a autorka nám dopriala krásny príbeh o láske, bolesti, odpustení. Má príjemný štýl, vďaka čomu som príbeh prečítala za pár hodín. Veronika je mladé dievča plné energie s podrezaným jazykom, ktoré sa nebojí žiadnej výzvy. Pod vplyvom svojho priateľa a jeho rodiny sa však za posledné tri roky musela zmeniť na "slušňáčku". Myslela si, že toto je život, ktorý chce...až kým sa jej do života nepriplietol Richard, pri ktorom sa nebojí byť sama sebou. Richard...táto postava mala okolo seba takú zvláštnu auru, ktorú nedokážem slovami presne popísať, ale jednoducho ma k nemu niečo nesmierne priťahovalo. Možno tajomnosť, spätosť s prírodou, nepredvídateľnosť, pracovitosť, jeho názory a priority... pravdepodobne kombinácia všetkého spomenutého. Príbeh by som v podstate mohla rozdeliť na dve časti. Prvá bola skôr vtipnejšia, najviac ma bavilo, keď Richard pomáhal Veronike písať sexuálne scény do jej pripravovanej knihy. Neskutočne to medzi nimi iskrilo a k tomu sa ešte pridal tieň zakázanej lásky, keďže Veronika bola v tom čase zadaná. Richard vždy vedel, na ktorú strunu má udrieť, aby Veroniku vyprovokoval... a tá si nikdy nechcela dať zahanbiť. Nebola núdza ani o pikantné scény. Druhá časť bola dosť emotívna. Richard a Veronika už síce k sebe mali voľnú cestu, no obaja mali svoje trápenia a tajomstvá, s ktorými sa najskôr potrebovali vysporiadať, aby mal ich vzťah vôbec nejakú šancu. Problémom tiež bolo, že obaja o svoje minulosti neradi hovorili, kvôli čomu sa neraz poškriepili a mali tichú domácnosť. Veronikina mama ma sklamala, našťastie to zachránila Richardova mama, ktorá bola naozaj skvelá. Páčilo sa mi, že autorka zasadila príbeh do Slovenska. Dedinské prostredie mi je veľmi blízke, keďže tam žijem celý život. Išlo o tradičnú slovenskú obec, kde ľudia stále chovajú zvieratá na úžitok, obrábajú polia, majú slabý signál, navzájom si pomáhajú... malo to svoje čaro.Zaujal ma aj Richardov nezvyčajný dom. Bolo tu viacero sympatických postáv, spomeniem napríklad malú Sárku. Čo viac dodať, autorka ma ani tentokrát nesklamala, príbeh vám určite odporúčam a už teraz sa teším na jej ďalšiu knihu.