Nikdy sme tu neboli

Dobrá kamoška je tá, ktorá ti po tom, čo sa priznáš, že si niekoho zabila povie: "Kam ho zakopeme?" Táto fráza a akože pokus o vtip z čias, keď ešte žili dinosaury a Cher nemala ani jednu plastiku, však v prípade trileru Nikdy sme tu neboli naberá veľmi kypré kontúry a stiahne vaše temné zákutia iba tak na škáročku, cez ktorú neprejde ani zastrúhaný vlas. Na začiatku príbehu len tušíte a nechápete. Dve dlhoročné kamarátky Kristen a Emily si užívajú dovolenku v Čile a oddávajú sa bujarému nočnému životu. Drinčíky s dáždničkami, kradmé pohľady pofidérneho barmana a lepkavé paprče odvážnejších v alkohole naložených chlípnikov bažiacich po príležitostnom vrze vystrieda ešte nepríjemnejší pocit a mrazivá realita. Objaví sa ďalšia trhlinka, ktorá medzi tieto dve ženy a kamky na život a na smrť zasadí semienko nedôvery, strach a ťaživý mrak podozrení. Telo, ktorého sa treba zbaviť... Autorka sa zamerala a presvedčivo vylíčila najmä charakterové črty Kristen a Emily. Ak ste teda úchyl na tieto veci rovnako ako ja, tak si príbeh určite užijete se vším všudy. Postupne odkryjete viac a viac indícií. Atmosféra bude pomaličky hustnúť a tajomstiev sa objaví viac než zubov priemerného účastníka Zámeny manželiek. Bubáci v skrini, nevysvetlené a čudné udalosti v minulosti jednej z hrdiniek, nový chlap na obzore, žiarlivosť, majetníckosť a priehrštie toxicity... Kamarátka, ktorá sa na vás vynorí z každej džury a ktorá postupne ukazuje aj svoju temnejšiu stránku. Čo sa vlastne odohralo v Kambodži i Čile? Ocitli sa tieto ženy v nesprávny čas na nesprávnom mieste a stali a len obeťami alebo sú to zákerné mrchy? Je možné, aby sa takmer rovnaká udalosť stala dvakrát v priebehu 2 rokov? Išlo o blbú náhodu či dokonalú zlodušskú rafinovanosť? Autorka neobišla tradičný koncept psychotrileru a príbeh tak trošku trilerovožiadúco vypumpovala záverom, kedy sa vám v mozgu nevynorí len otáznik, ale aj hešteg, zavináč a bodkočiarka... Ja tieto závery, ktoré vám oživia 90% mimických svalov a vyduria z vás povzdych uvažujúceho pračloveka žeriem, lebo mi potom ešte dlho vŕtajú v hlave. A zároveň mi ako čitateľovi dajú priestor na x možných interpretácií. Nevravím, že príbeh bol dokonalý ako chrup Julie Roberts. Záver mohla autorka kúsok viac rozvinúť, čo je asi jediný zádrheľ, nad ktorým krútim frňákom. Cítila som sa akoby som mala v ruke 3 kopčeky zmrzliny, na ktorú sa mi zbiehali sliny a ktoré sa mi po prvom líznutí rozpľasli na chodník. Aaron a Emily mohli teda kľudne príbeh obohatiť o väčšie pikantnosti a podrobnosti. Väčší priestor v príbehu by si dozaista zaslúžili aj starí rodičia Kristen. Tí boli síce súčasťou príbehu a jedným z dielikov skladačky, no potom sa veľmi zvláštne "vytratili" a ostalo i niečo nevypovedané. Ako som už písala, tak bodka naozaj stojí za to. Vcucne vás do víru a nebude chápať, čo sa deje a či vám náhodou niečo neuniklo. Za mňa super kniha na leto, ktorú som doslova zhltla na posedenie. 4.5/5