Dívka č. 37 - Emocemi nabitý příběh dvou generací propojených válkou, srdcem a uměním

Nie o každom hrdinovi sa píše v učebniciach. Nie každého hrdinu pozná celý svet. A nie každý hrdina má svaly. Existuje mnoho ľudí, ktorí v neľahkých časoch pomohli a napriek hrozbe a v obave o svoj život i o životy svojich blízkych neváhali a nezapreli svoje ideály. Jedným z takých hrdinov bol aj nemecký konzul, diplomat v časoch 2. svetovej vojny - Gerhard Wolf. Kniha Dívka č. 37 je inšpirovaná skutočným príbehom Gerharda Wolfa. Stavím sa, že nikomu z vás toto meno nič nehovorí. Aj v mojom prípade tomu tak bolo. Preto oceňujem, že autor si vybral práve túto osobnosť a tak nedovolil, aby spomienka naňho a jeho zásluhy i obetavosť vybledla. Časť príbehu síce dofarbil a dejovú linku s hlavnou hrdinkou si vymyslel. No takto získal príbeh románovú podobu a atraktivitu. Príbeh sa odohráva v 2 dejových linkách. Tento koncept je už asi tak trochu must have súčasných románov z obdobia druhej svetovej vojny. Súčasná dejová linka mala o dosť menej priestoru a kapitoly sa nestriedali podľa nejakého kľúča ani so železnou pravidelnosťou a presnosťou. Hlavnou hrdinkou v súčasnej linke je vnučka Hannah, ktorá hľadá pravdu o pôvode svojej babičky - tiež Hannah. Jej osudovým číslom je 37čka. No čo vlastne toto číslo znamená a aký význam malo v jej živote? A prečo mala vo svojich osobných veciach ukrytý nacistický preukaz? Dejová linka z minulosti dostala extra priestor a oživila skoro zabudnutý príbeh o mužovi, ktorý miloval Florenciu a Florenťanov. Hoci mal príbeh zopár trhlín a miestami bol trochu ťahavý a menej dynamický, tak neľutujem, že som sa doň pustila. Priznávam, že mi to trvalo dlhšie, kým som sa začítala (asi vďaka češtine a minime času na čítanie) a knihu som preto čítala skoro mesiac. Dokonca som ju v istý moment musela na čas odložiť, pretože jedna kapitola bola naozaj ťažká a bolo mi z nej nevoľno... Do príbehu totiž autor zakomponoval aj Maria Caritú - obávaného vodcu nelegálnej bandy, ktorá terorizovala Florenciu vo vojnových časoch. Tento bandita sa neštítil násilia a rád využíval tzv. Tučnú Bertu a pri "vypočúvaní" využíval naozaj hnusné, sadistické praktiky... Radšej ich ani nepopisujem, už teraz sa mi zdvíha žalúdok... Autor veľmi pekne rozvinul aj motiváciu vnučky Hannah a dal príbehu krásnu bodku. Asi najviac sa mi páčila myšlienka, ktorú babička Hannah svojej vnučke vštepovala - že nemá súdiť podľa obalu. Hoci bol Gerhard Wolf členom SS a nosil pásku so svastikou, tak nacistickej ideológií nepodľahol. Zaprisahal sa, že Florenciu a jej kultúrne dedičstvo ochráni. Aj jemu Florencia vďačí za záchranu Ponte Vecchio, ktorý mal byť jedným z dvoch mostov, ktoré mali počas operácie Feuerzauber vyletieť do povetria. Svojím odhodlaním a odvahou však zachránil nielen samotný most a iné kultúrne pamiatky patriace Florencii, ale aj mnoho jej obyvateľov. A na to využil nielen svoje diplomatické styky, ale aj svoj šarm, dôvtip a prefíkanosť. Florencia na "leva z Florencie" nezabudla. Stal sa čestným obyvateľom Florencie a bol mu odovzdaný kľúč od mesta. Navyše - plaketu s jeho menom a poďakovaním za to, čo pre Florenciu vykonal nájdete dodnes na moste Ponte Vecchio. Neviditeľný hrdina tak aspoň takto neostal zabudnutý, ale zapísal sa do sŕdc mnohých. A uctilo si ho aj jeho milované mesto. Krásna Florencia. Príbehov z tohto obdobia je mnoho a niekedy je ťažké vybrať si. V poslednom čase radšej vyhľadávam menej známe tituly a ako tak spätne pozerám, tak robím dobre. Aj táto kniha je toho dôkazom. Som rada, že som sa prostredníctvom tohto príbehu dozvedela opäť niečo nové. Tentokrát o vojnovom Taliansku a aj o mužovi, ktorý mi nebol známy. Navyše autor krásne popísal mesto Florencia a tak som mala dojem, že som priamo na mieste. Knihu hodnotím na 4.5/5. Jedinou trhlinkou bola občasná prílišná popisnosť a často dlhé "dialógy", ktoré ubrali príbehu dynamiku.