Klebety z predmestia

Od autorky som už čítala knihu Knihomoľský život Niny Hillovej, ktorá sa stala jednou z najobľúbenejších minulého roka. Bola som preto prirodzene zvedavá a nedočkavá čítať Klebety z predmestia, príbeh o viacerých rodinách, ktoré v podstate spájajú ich deti. Kniha začala naozaj skvelo, hneď v úvode sa stala dráma (milujem drámy (pozorovať)) a každá z rodín ukrývala nejaké tajomstvo. Od prvých strán som si bola istá, že kniha bude naozaj vtipná a nemýlila som sa. Autorka proste vie písať a má zmysel pre humor, ktorý minimálne mne osobne sedí. Ďalšia vec, ktorá sa mi páčila bola prirodzenosť príbehu, rodiny a ich životy boli naozaj popísané veľmi realisticky, so všetkými problémami a radosťami. Naozaj by som uverila, že šlo o skutočné rodiny. Jediné, čo ma počas čítania prestalo baviť bola práve téma. Zo začiatku ma to zaujímalo a naozaj bavilo, ale postupne sa to vytrácalo. Našťastie to zachraňoval autorkin skvelý štýl písania, ale myslím si, že kniha by mi viac sadla, keby som matkou detí alebo v dlhoročnom vzťahu s partnerom. Určite si ju ešte raz prečítam a to práve v spomenutom období a myslím, že vtedy si ju užijem naozaj na 100%. Teším sa na ďalšie autorkine knihy a dúfam, že ich bude ešte veľa veľa

Abbi Waxman je nadaná spisovateľka, ktorá aj z obyčajných tém vie napísať zaujímavý príbeh. Príbeh, v ktorom sa v podstate nič nedeje, ale stále vás baví čítať ďalej a ďalej. Klebety z predmestia je moderný román plný vtipných dialógov, ktoré odľahčujú rozoberanie vážnejších problémov každej zo štyroch ústredných rodín. Hlavnou témou je nevera u na prvý pohľad dokonalého manželského páru. V druhej rodine sú problémy s výchovou teenegerky, v tretej sa nevedia zhodnúť na tom, či chcú druhé dieťa alebo nie a v štvrtej hádajte, pretože to sa dozviete až na konci a ja vám to, samozrejme, nechcem prezradiť. Zo začiatku som tento príbeh nevedela celkom jasne žánrovo zaradiť. Mohla z neho totiž pokojne byť rodinná dráma alebo zamotaný psychothriller, ale nakoniec sa autorka vydala priamočiarejšou cestou, dej nekomplikovala a bol z toho jednoduchý príbeh opisujúci život jednej ulice v LA. Do knihy som sa začítala veľmi rýchlo a bavilo ma sledovať hlavnú tému knihy - neveru manželky. Postupne ma ale už trochu menej bavilo čítať o každodenných problémoch s deťmi - odvoz do škôlky, školy, na futbal, k susedom, na výlet....Vzhľadom na to, že kniha sa venovala v podstate len jednej téme, postupne mi už okrem pohotových a úsmevných odpovedí hlavných hrdinov nemala čo iné ponúknuť a začala som sa nudiť. Hneď na to, ale kniha nabrala tempo a záver priniesol veľa (pre mňa, bohužiaľ, až zbytočne veľa) vygradovaných situácií a správanie podvádzaného manžela bolo už na hrane únosnosti. Celý príbeh bol zobrazený veľmi realisticky, akoby autorka práve sledovala pouličnú drámu a opisovala ju čitateľovi. Všetky charaktery boli veľmi uveriteľné a mali problémy, v ktorých sa mnohí sami nájdu. Páčilo sa mi, ako sa k nevere pristupovalo z viacerých uhlov pohľadu a ako čitateľ-pozorovateľ som sa na celý problém mohla pozrieť z nadhľadu a zhodnotiť, ako sa celá situácia dala zvládnuť oveľa lepšie. Trochu som mala problém s vulgárnejším jazykom, lebo som už veľmi dlho nič také nečítala a v literatúre to ja osobne neobľubujem. Celkovo som si ale pri knihe príjemne oddýchla a zrelaxovala. Určite ju ešte viac ocenia matky, ktoré si užijú aj pasáže s deťmi, ktoré mňa až tak nebavili.