Spoznáš to z jeho bozkov

Dočítané a podtrhnuté. Aj keď vidím tie nedostatky, klišé a donekonečna sa opakujúcu sa schému, aj tak som závislá... a Bridgertonovcov zbožňujem. :) Doťahovanie sa Hyacinth Bridgertonovej (áno, tej najmladšej dcére, no už riadne vyrástla) a Garetha (vnuka lady Dunbaryovej) ma riadne bavilo. Aj lady Dunbaryová (moja obľúbená postava) už je stará ako korytnačka, stále je však osobou s nadhľadom a neuveriteľnou otvorenosťou, ktorá sa v tej dobe považuje za nie najlepšiu ženskú vlastnosť. Hyacinth je presne taká istá. Inak, dobre bolo vidieť, ako jej chýbalo vzdelanie, ktoré mohli získať v tej dobe muži (napr. o geografii Európy), napriek tomu však bola inteligentná. A keby spolu napísali knihu, mohla to byť zábava. Inak, škoda, že tu autorka stavila len na opakujúci sa vtip - o tom, ako sa im nikto intelektuálne nevyrovná, ako je hudobný večierok zlý nápad a dohadzovanie manželstva je najlepší šport. Ale tak vyvážila to trochou sexu a rozhovormi. A aj dojatie príde vždy, keď si rodina vyjadruje podporu. A tiež zbožňujem tie zhrnutia v závere, o tom, ako to v priebehu rokov dopadne a koľko majú detí a tak... Poznámka. Ja sa našťastie hudobného večiera Smythe-Smithovcov zúčasňujem len ako čitateľka, no rodina, kde sa vždy nájde nejaká štvorica dievčat, ktoré týrajú svoje publikum hudbou vzdialene pripomínajúcou skladby slávnych skladateľov, je pekne zobrazená aj v seriáli. Sranda je, že teda ak sa vydajú, svoje umenie pretavia kratívne, buď do poézie, alebo divadla (jednorožce vládnu aj v minulých storočiach). Takže áno, v tejto knihe sa vyskytne jeden jednorožec. :)

Popravde, po posledných dvoch dieloch neboli moje očakávania extrémne vysoké. Od odhalenia lady Whistledown séria stratila šťavu a akoby autorke došla inšpirácia. Myslela som si, že ďalšie diely sa druhej a štvrtej knihe už nevyrovnajú, ale oh, ako som sa len mýlila. Táto kniha dopĺňa top 3 najlepších kníh série. Hyacinth Bridgerton je absolútne fantastická ženská hrdinka, ktorá prekonala aj knižnú Eloise. Je nesmierne vtipná, veľmi inteligentná a rozhodne sa nespráva tak, ako by sa mala žena začiatkom 19. storočia správať. Obzvlášť ak sa chce vydať. Lebo ktorý muž si bude chcieť vziať ženu, ktorej inteligencii a dôvtipu sa nebude môcť vyrovnať? Gareth St. Claire je zas skvelou mužskou postavou a s Hyacinth sa výborne dopĺňali. Ich chémia bola neskutočná a pri ich doťahovaní som sa proste musela škeriť. Toto je príbeh, aký si zaslúžila aj Eloise. Som veľmi šťastná, že autorka nabrala druhý dych, pretože takto veľmi som sa pri knihe už dávno nenasmiala. Hlášky v tejto knihe boli fantastické a za mnohé bola zodpovedná aj lady Danbury, ktorá tu mala k mojej obrovskej radosti veľkú úlohu. Ona a Hyacinth je duo, ktoré neviete, že potrebujete, ale potom zaplní vo vás dieru, o ktorej ani neviete, že ju máte. Jediný epilóg sa mi veľmi nepáčil. Inak bola knižka naozaj výborná.