Levanduľová záhrada

Ako všetky knihy od autorky úžasná, škoda že Lucinda už nie medzi nami veľmi mi chýbajú jej romány a netrpezlivo čakám na Tatka Slaného

Ach, ešteže existujú knihy od Lucindy Riley. Po náročnom období bola Levanduľová záhrada prvou knihou, po ktorej som siahla. A urobila som dobre. Cítila som sa, ako keby som sa vynorila z hlbokej vody, dokázala som dýchať a užívať si to. Ak ste v rovnakých hlbokých a ťažkých vodách, možno vám práve kniha od Lucindy pomôže vynoriť sa. Kniha ma chytila od prvej strany. Priznám sa, že som najprv mala mierne pochybnosti. Doteraz knihy, ktoré som čítala mimo sériu Sedem sestier, nekonkurovali práve tejto spomínanej sérii. Boli dobré, páčili sa mi, ale niečo im chýbalo. Až doteraz. Levanduľová záhrada bola rovnako skvelá, ak už poznáte autorkin štýl, tak tu opäť vystupovali dve linky (súčasná a minulá), príbeh bol skvelo vymyslený a nepostrehla som slabé miesta. Hlavná postava mi šla mierne na nervy, občas som ňou chcela zatriasť za jej naivitu, ale autorka opísala pozadie a dôvod jej konania. Ja som vďaka tomu našla pochopenie pre jej naivitu a neskúsenosť. Nie vždy sú hrdinovia bezchybní a istí svojimi rozhodnutiami a možno táto negatívna vlastnosť dala celému príbehu kúsok reálnosti. Kto má rád historické romány, tak si príde na svoje. Je tu akčná historická linka, ktorá sa odohráva vo Francúzsku počas 2. svetovej vojny a súčasná, ktorá je situovaná na tom istom mieste, ale o pár desiatok rokov neskôr. Rodinné drámy, veľa akčných a nebezpečných scén, ale aj láska a sila priateľstva. To je naša Lucinda Riley.

Lucindu Riley som si oblubila vdaka jej serii Sedem sestier no nesklamali ma ani jej dalsie knihy. V Levandulovej zahrade sa stiedaju obdobia z roku 1998, kde sa stretavame s Emilie, jedinou dedickou rodu de la Martinieres a pocas druhej svetovej vojny, kde spozname Constance, agentku britských špeciálnych operácií, ktorej osud pocas vojny sa vsak vyvijal uplne inak ako ju vyskolili. Velmi som si oblubila hlavne Constance a historicku cast knihy a podla mna jej mohlo byt viac. Emilie mi pripadala velmi naivna a detska ale nakoniec sa z nej stala silna zena. Celkovy dojem z knihy je skvely- pribeh je napinavy, velmi silny a tajomny a ja mozem len odporucit. :)

Aj pri Levanduľovej záhrade opäť raz obdivujem, ako Lucinda Riley dokázala tak kompaktne, jemne a s citom poprepletať súčasnosť s minulosťou, dva príbehy, ktoré končili ako jeden nádherný celok a ľudské osudy, naplnené dobrom aj zlom, láskou aj nenávisťou, klamstvom, zradou, no aj nádejou v ľudské dobro, čisté srdce a krajšie zajtrajšky ... Myslím si, že svojou historickou linkou chcela poukázať najmä na tých, ktorí svojou troškou tiež prispeli k ukončeniu druhej svetovej vojny. Boli to často úplne obyčajní ľudia, muži aj ženy, ktorí denne riskovali svoje životy a rôznymi spôsobmi sabotovali úsilie Hitlera a jeho vojsk. Mnohí sa konca vojny ani nedožili .... Linka zo súčasnosti začala na môj vkus trošku nemastno-neslano (ale možno bola chyba v príjmači, nie v knihe), chvíľu mi trvalo, kým som sa začítala, no potom to už išlo ako po masle. Včera v noci som si dokonca vravela, že škoda, že to nie je audiokniha, lebo oči to už vzdávali, ale uši by ešte jednu, dve kapitoly určite zvládli. A dnes som ju aj s vreckovkami v ruke doťukla. . Za mňa ďalší veľmi pekný, romantický príbeh od Lucindy Riley, ktorý vás rozcíti a dojme, a pri ktorom si určite dobre oddýchnete.