Floriovci - Rozkvet impéria

Začiatok roka je pravidelne pomerne chudobný na nové tituly, no knižná jar nám tentokrát ponúkla celkom pestrý výber. Ak máte radi históriu, rodinné drámy, intrigy, tajomstvá a Taliansko, tak ságu o Floriovcoch určite nevynechajte. Je to zvláštne a prosím zapíšte to niekam, no tentokrát naozaj nemám žiadnu výtku...  Dokonca sa mi druhá časť "série" páčila viac ako prvá. Zatiaľ čo v prvej časti nás autorka niekedy pomerne vyčerpávajúco informovala o začiatkoch klanu Floriovcov a gro príbehu venovala ich podnikateľským aktivitám a rozmachu, tak v pokračovaní sa zamerala aj na iné - skôr osobné až intímne roviny príbehu. Samozrejme, obchodovanie, workoholizmus a doslova chorobná láska k podnikaniu, ktoré bolo vždy na prvom mieste boli nosnými témami knihy, no čo sa mi páčilo viac bola rozvinutejšia a detailnejšie spracovaná citová rovina. Trápenie, ktoré prináša láska sa nevyhli ani železnému mužovi - Ignaziovi. A práve to vnieslo do rozprávania o tvrdom rodinnom klane závan človečiny i uveriteľnosti vďaka ukážke ich zraniteľnosti.  Táto časť priniesla aj zaujímavý pohľad na floriovské ženy, ktoré boli vždy v úzadí, no ich úloha nebola vôbec zanedbateľná. Tieto ženy častokrát zabúdali na svoju hrdosť, sny, túžby či ctižiadostivosť. Obetovali svoje tajné sny kvôli rodine. Giovanna - Ignaziova manželka bola postavou, ktorej mi bolo v istých momentoch ľúto, no zároveň som miestami spolu s ňou prehĺtala horké sliny. Život v tieni neznámeho "nepriateľa" nebol ľahký, no napriek tomu svojho manžela milovala a vždy v kútiku duše dúfala, verila a podporovala ho... Niekedy bola možno nesmelý rojko a žena, ktorá sklopila uši a udupala svoju hrdosť, no na strane druhej si jej obeta žiadala obrovskú dávku sebazaprenia a hlavne lásky. Lásky k rodine - svojim deťom a manželovi. V istej časti príbehu mi prišlo neskutočne clivo. Autorka veľmi prezieravo, priamo, no zároveň tak pichľavo na city popísala smútok a stratu. Zároveň i nádej, ale aj to, ako sa niekedy zbytočne naháňame za úspechom, mocou, peniazmi, no pritom to najväčšie bohatstvo už dávno máme. Rodinu. A hoci boli Floriovci na tú dobu nesmierne bohatí, známi, uznávaní a velebení, tak im na strane druhej práve ten nesmierny chtíč zakryl oči pred tým najdôležitejším. Žiadne peniaze, zlaté čačky, čuch na výnosný obchod, obrovský zisk či styky na tých najvyšších miestach im nepriniesli to skutočné šťastie. Akoby sa mrak smútku a pocit prázdnoty dedil z generácie na generáciu... Floriovci sú presne tým príbehom, ktorý si dokážem živo predstaviť aj vo filmovej podobe. Pri čítaní sa mi pred očami premietali staré filmy na spôsob Monte Christa, Vtákov v tŕní či Angeliky. Elegancia, sem tam nejaká intriga, lesť, zakázané ovocie, láska z rozumu, tvrdohlavosť, choré ambície,  zákulisie obchody, vôňa mora, čaro vtedajšej doby... Verím, že Taliani niečo vymyslia a nesklamú moje šerco so slabosťou na talianske staré filmy s tou nezameniteľnou pečaťou a atmosférou, ktorá sa vám vryje pod kožu.  Teším sa na tretiu časť, ktorej sa verím tomu dočkáme v čo najkratšom čase. Pri tej tone kriminálok, ktorá mi za posledné obdobie prešla rukami bola táto rodinná sága klanu podnikateľov veľmi príjemným osviežením a doslova som sa na ňu každý večer tešila. 5/5*. 

Čítať Floriovcov v Talianku? Aj keď to nebola práve Sicília, tak ten zážitok bol určite viac intenzívny, než moja posteľ. Úprimne, trošku som sa druhej časti obávala. Väčšinou majú druhé časti nálepky zbytočných omáčok, ale v tomto prípade to tak nedopadlo. Pokračovanie Floriovcov hovorí o ďalšom úspešnom predkovi slávneho rodu, ktorý pokračoval v rodinnom biznise. Opäť obdivujem autorku za jej zložitosť, premyslenosť a presvedčivo napísané postavy a opis prostredia. Je cítiť, že príbeh nepísala anglická/americká autorka, pretože mi príde viac surovejší, temnejší a taký proste iný. Tiež je badať, že životu Floriovcov a aj tej doby, venovala istý čas. Dávam jej veľké plus za to, že pred každou kapitolou je historická vsuvka, ktorá práve opisuje dané obdobie. Čitateľovi to lepšie ozrejmuje, s čím sa hlavná postava bude pasovať a dáva mu taký náhľad, čo sa v tej dobe robilo (po ekonomickej, ale aj celkovej stránke). Aj keď druhá časť nie je hrubá, aj tak ma dokázala vtiahnuť do deja a ponúkla veľa zaujímavého. Možno sa mi zdala ešte lepšia, než jednotka, pretože pri jednotke bol ťažší úvod. Pri dvojke bol už príbeh rozbehnutý a začal viac-menej tam, kde skončila prvá časť. Tretia časť nám prinesie veľkolepé finále, na ktoré sa teším, ale zároveň sa aj obávam…

Dielo o húževnatosti, bojovnosti, ambíciách, ale aj o trápení, smútku a bolesti. Dielo o biznise, obchodoch, peniazoch, ale aj o láske, manželstve a rodine. Dielo o veľkých mužoch, a ešte väčších ženách v sicílskej rodine Florio. Vôbec nebudem preháňať ak poviem, že príbeh tejto rodiny ma fascinuje a patrí medzi najlepšie generačné romány, ktoré som doposiaľ čítala. O príbehu z pera talianskej autorky môžeme skutočne tvrdiť, že ide o viacgeneračný román, pretože zatiaľ čo v prvej časti série, Floriovci, sme sa stretli so zakladateľom rodinného biznisu Paolom a Ignaziom, neskôr sme príbeh sledovali očami Paolovho syna Vincenza, tentokrát sme sa ocitli v živote Ignazia, Paolovho vnuka. Tri generácie úspešnej rodiny, ktorá dokázala premeniť na úspech všetko, čoho sa dotkla. Kniha v sebe nesie nie len príbeh o vzrastajúcom biznise, ale predovšetkým príbeh členov rodiny Florio, konkrétne Ignazia a jeho manželky Giovanny, s ktorými sa veru život nemaznal. Okrem biznisu sme však čítali aj príbeh trpkej lásky v rôznych podobách - nenaplnená láska medzi Ignaziom a jeho životnou láskou, ktorú musel opustiť kvôli výhodnému sobášu, a neopätovaná láska manžela k žene, ktorá ho úprimne milovala. Bolesť, ktorú obaja cítili priam vyskakovala zo stránok knihy a ja ako čitateľ som v tichosti plakala s nimi a pri týchto pasážach mi lámalo srdce. Príbeh začíname nemilou udalosťou, ťažkou situáciou, ktorá postretne raz každého - smrťou Vincenza Floria st., s ktorým sa lúči celá rodina. V tieni tejto smrti sa ocitáme v hlave Ignazia Floria, ktorý sa tak ako jediný syn Vincenza stáva hlavou rodiny, aj napriek tomu, že je až jeho tretím dieťaťom v poradí. V tejto dobe je už ženatý za Giovannu, ktorá stojí po jeho boku a stáva sa tak paňou impéria, aj keď o túto pozíciu nikdy v skutočnosti nestála. Jediné čo chcela bolo, aby ju jej muž miloval nie kvôli šľachtickému titulu, ale kvôli nej samotnej. Trpela bulímiou, ktorú si však nechcela priznať. Práve Giovanna si v tomto príbehu veľakrát získala moje uznanie, a zároveň súcit, pretože ako žena, ktorá bola vždy vytláčaná až za povinnosti v práci a Ignaziovu tajnú nenaplnenú lásku, si toho vytrpela naozaj požehnane a zvládala to s gráciou. Ignazio sa nebál riskovať, aj napriek tomu, že povahovo bol od svojho otca odlišný, bol rovnako húževnatý. Narozdiel od Vincenza st. nebol prchký a vsádzal predovšetkým na komunikáciu a predvídavosť. Jeho postava mi veľmi sedela, pretože v minulej časti, aj napriek tomu, že jeho otec rodinné impérium zveľaďoval, nesedelo mi jeho správanie k jeho žene Giulii, ktorú si spočiatku odmietal vziať, aj keď mu dala 3 deti. Ignazio bol iný, ku svojej žene Giovanne síce neprechovával hlboký cit, ale vážil si ju. Snažil sa, aby mala všetko, no to, čo chcela najviac jej dať odmietol - svoje srdce. Ako otec však nebol ukážkový, ale tak to u mužov z rodu Florio chodí. Tak, ako pre jeho otca, aj Ignazio venoval všetok čas rodinnej firme, a vedel, že sobáš so šľachtičnou mu síce zaručí titul, ale postavenie v spoločnosti musí obhájiť sám tvrdou prácou. Bol to práve Ignazio, ktorý začal pôsobiť aj v politike. Giovanna bola pre mňa najsilnejšia šedá eminencia príbehu. Autorka jej venovala v knihe veľa priestoru, a tak sme si k nej mohli vytvoriť hlbší vzťah. Páči sa mi, ako sa autorka nebojí poukázať na to, že za silnými mužmi v rodine stoja predovšetkým ešte silnejšie ženy. Nie každá žena by zvládla to, čo zvládli manželky Floriové. Už keď sa obhliadneme do minulosti, Giuseppina - prvá žena biznismena musela obetovať svoju domovinu a odísť s manželom a švagrom do cudzieho mesta, priskoro ovdovela a za pomoci Ignazia st. vychovávala ďalšieho dediča. Neskôr sme stretli Giulliu, ktorá roky znášala hanobenie svojho mena, pretože otec jej troch detí si ju odmietal vziať, pretože stále čakal na možnosť vziať si šľachtičnú. V tejto časti máme silnú Giovannu, ktorá vedela, že nikdy nebude prvá v živote jej muža Ignazia ml., napriek tomu hrdo nosila meno Florio, aj keď hlboko vo svojom vnútri veľmi trpela. V závere knihe sme sa dostali až k nečakanej smrti Ignazia ml., a k náznakom toho, ako sa bude dej vyvíjať ďalej. V príbehu nás opäť čakali aj krátke historické vsuvky, ktorými autorka objasnila politickú situáciu, a tiež trefné sicílske príslovia. Kapitoly sú síce dlhšie, ale nie sú písané ako jeden celok, viackrát sa počas nich zmení prostredie. Ak natrafíte na slovíčko, ktoré nepoznáte, sú tu aj poznámky pod čiarou, ktoré vysvetľujú situáciu - či už peňažné transakcie alebo talianske výrazy. Kniha nesklamala a páčila sa mi ešte o niečo viac, ako prvá časť. Chválim krok vydavateľstva rozdeliť pôvodnú záverečnú časť na dve, pretože som tak nedostala priveľa informácii, ktoré nestíham spracovať, čítanie tak nebolo unavujúce. Aj napriek tomu, že kniha je takmer o polovicu kratšia, ako prvá časť, dokázala som si vytvoriť lepší vzťah so všetkými postavami. Milujem túto sériu, veľmi sa teším na pokračovanie, aj keď viem, čo ma v ňom čaká. Knihe dávam jednoznačných 5/5.