Fascinujúca pamäť: Dar spomenúť si a umenie zabudnúť

Vedeli ste, že priemerný dospelý Američan strávi takmer dvanásť hodín denne pred nejakou obrazovkou? Ak človek spáva 8 hodín denne, na ostatný život mu zostávajú iba 4 hodiny. A že ak si zapíšete, čo sa vám dnes stalo, pravdepodobne zredukujete to, čo si o dnešnom dni zapamätáte, len na detaily, ktoré ste si poznačili? Ale ak si to nezapíšete, môžu všetky spomienky upadnúť do zabudnutia. A vedeli ste, že použitím stratégií a poznatkov, o ktorých sa dočítate v tejto knihe (zapojením pozornosti, elimináciou rušivých elementov, samotestovaním, precvičovaním, atď.) môžete úpadku pamäti zamedziť? "Ľudský mozog je schopný podivuhodných výkonov. Deň čo deň stvára nespočetné zázraky: vidí, počuje, ochutnáva, vonia a cíti dotyky. Takisto aj pociťuje bolesť, slasť, teplotu, stres a širokú škálu emócií. Plánuje a rieši problémy..." Chceli ste niekedy zabudnúť na večer, ktorý začínal pohárom vína? Alebo si spomenúť na detaily? Stačil mi ten výstižný podtitulok - Dar spomenúť si a umenie zabudnúť - a bola som rozhodnutá, že túto knihu chcem čítať. Nechcem sa chvastať, ale za posledné roky som už čo to o pamäti, mozgu či bystrosti prečítala, napriek tomu som v tejto pomerne kratučkej (273 strán veľmi prehľadného textu) našla novinky, ktoré mi zrejme zmenia život. A možno nielen mne... "V operačnej pamäti sa napríklad uchová začiatok vety, ktorú práve čítate, na dosť dlhý čas, aby ste porozumeli celej vete, keď dospejete do jej konca." Pokiaľ nie je príliš dlhá, čomu sa už vo vlastných knihách snažím vyvarovať, ale teraz sa mi len potvrdilo, že na dĺžke niekedy naozaj záleží. Okrem toho som spoznala aj rozdiel medzi sémantickou a epizodickou pamäťou a kvitujem, že kniha obsahuje aj rôzne nápovedy na mnemotechnické pomôcky. A tie infošky o pozornosti... "Keby váš manžel začal chodiť domov každý večer v červenom Ferrari, oblečený ako žena so svojím kamošom Georgeom Clooneym, nuž, dokonca aj sám George by vám časom zovšednel." Autorkin štýl je naozaj skvelý, kniha nie je napísaná ťažkým odborným textom, je to ako byť na káve so sčítanou kamoškou. Ak sa obávate, že sa o svojom pamäťovom hardvéri dozviete niečo šialené či alarmujúce, tak áno, to zrejme hrozí, na druhej strane, autorka nešetrí ani informáciami, ktoré nás upokoja a sú dôkazom, že obyčajné zapatrošenie kľúčov, nezhasnutie svetla, či okamžité zabudnutie mena osoby, s ktorou sme sa práve zoznámili, nie sú dôvodom na paniku. Rovnako nie je hanba googliť si to, na čo si nevieme spomenúť. "Prospektívna pamäť sa týka toho, čo potrebujeme urobiť neskôr. Tak trochu pripomína mentálne cestovanie v čase. Vytvárate zámer do budúcnosti. Je to akýsi zoznam vecí na vybavenie vo vašom mozgu. A je veľmi náchylná na zabúdanie." Je krásnym paradoxom, že na to, aby sme si zapamätali niečo nové, musíme čosi zabudnúť. Spraviť si spomienkovú inventúru a vyhodiť z hlavy nepodstatné detaily. "V tomto zmysle zabúdanie napomáha lepšiemu zapamätaniu." Zaujala ma aj rada, ako môžeme lepšie podporiť naše spomienky vymanením sa zo stereotypu: "Strávte dovolenku v novom meste, rozostavte inak nábytok, oslávte, keď ste na pol ceste k narodeninám. Ubíjajúco nudné návyky sú ako bozk smrti pre epizodické spomienky." Za mňa naozajstná pecka!