Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom

Kniha Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom vyšla v preklade Tomáša Mrvu vo vydavateľstve Inaque tento rok už po tretíkrát. Autor túto zbierku (celkovo 24) príbehov rozdelil na štyri časti, ktrorým dal príhodné názvy: Straty, Excesy, Cesty a Svet prostáčikov. Každá časť sa zaoberá inou oblasťou neurologických porúch a životné osudy jednotlivých protagonistov by som charakterizovala ako zaujímavé ba až bizarné. Niektoré príbehy sa ma dotkli viac, niektoré menej, ale ani o jednom nemôžem povedať, že by bol o čosi menej výnimočný ako ten druhý. Pri poviedke Žena, ktorá stratila telo mi vskutku behali zimomriavky po tele; poviedka Ruky bola fascinujúca - o žene ktorá v šesťdesiatke objavila schopnosť používať ruky; Vpravo hlaď! - o jednostrannej vnímavosti - keď osoba nevníma ľavú polovicu seba či okolia bola tiež veľmi nevšedná. V druhej časti Excesy ma zaujal životný príbeh Vtipného Raya, muža s Tourettovým syndrómom, ktorý žil dva životy - usporiadaný a nudný s liekmi, divoký a výstredný bez liekov a príbeh Kupidova choroba o deväťdesiatročnej Natashi, ktorá si na sklonku života začala užívať svoje pozemské bytie. Veľmi emotívnym bol aj príbeh z tretej časti - Cesta do Indie. Avšak najviac sa ma dotkla posledná časť - Svet prostáčikov, kde sa stretneme s rôznymi prejavmi a formami autizmu, s ľuďmi, ktorí sú ako ostrovy v mori, ktoré stratili kontakt s pevninou. Tu by som vypichla dva príbehy: Rebecca a Autistický umelec. Autisti sú vlastne čisté duše, ktoré okolie mnohokrát považuje za defektných či handicapovaných len preto, že nie sú schopní fungovania v každodennej rutinnej realite a pritom ich skrytá genialita v iných oblastiach je často bagatelizovaná. Kniha Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom je rôznorodá, zaujímavá a v mnohom otvára oči nám “normálnym” smerom k “handicapovaným”. Avšak v mnohých prípadoch to nie je až také jednoduché čítanie - čitateľa môže odrádzať množstvo odborných názvov v texte, ku ktorým nie sú vysvetlivky a tak si ich čitateľ musí prácne dohľadávať (alebo sa aj na to vykašľať). Ja som mnohé z odborných výrazov a názvov liekov už poznala, takže pre mňa osobne to nebol až taký problém orientovať sa v odbornom lekárskom žargóne. Milí knihomili, túto knihu odporúčam všetkým, ktorí si chcú rozšíriť svoje osobné obzory a taktiež tým, ktorým nie sú ľahostajné osudy “handicapovaných” ľudí medzi nami.