Svědectví o životě v KLDR

Šokujúce a drsné. Reportážne rozhovory s utečencami z KĽDR, ktorí sú z rôznych vrstiev sú vybrané tak, že pokrývajú takmer všetko. Mladosť, starobu, školstvo, povinnú vojenčinu, prácu aj život v domácnosti, život v meste, na dedine, aj v pohraničných oblastiach. Ženy a muži, mladší i starší spomínajú na svoj život v Severnej Kórei, neustále sledovanie tajnou políciou, snaživými susedmi, rodinou, štátny dohľad, povolenia na všetko, udávanie, podplácanie a hlad. Povinná vojenská služba, povinné brigády, povinné nosenie darov. Nedá sa mi o tom viac písať, otrasená som. Knihu som čítala veľmi dlho, pokračovala som podobnou témou (Hvězdy mezi sluncem a měsícem, ktorá má však podobu biografie jednej ženy, nie rozhovorov s viacerými) a musela som popri tom čítať aj niečo úplne iné, vymyslené (fantasy, romantika), ale aj tak som neustále premýšľala nad ich životmi. Oproti nim sa máme naozaj dobre. Môžeme si myslieť, čo chceme a aj to hovoriť. Nahlas. Môžeme si vybrať štúdium, prácu, partnerov, účes a môžeme cestovať, šoférovať, pozerať filmy a čítať akúkoľvek literatúru, nie iba štátom schválenú. Máme pitnú vodu, netrpíme hladomorom, máme dostupnú lekársku starostlivosť. Každý, kto obhajuje totalitarizmus v akejkoľvek podobe, by si mal knihu prečítať. Niečo podobné, v slaboružovom sme tu už mali pred vyše tridsiatimi rokmi, no v tej podobe, v akej je teraz Severná Kórea, našťastie nie, ale aj tak pozor na spomienkový optimizmus. V tejto knihe však nič optimistické nie je (okrem toho, že sa im útek podaril). Mnohí utečenci nechali za sebou celý svoj život, rodiny, priateľov a susedov. Možno už ani nežijú... a možno aj práve vďaka ich úteku. Žiť s týmto vedomím, že ich blízki sú vďaka nim popravení, alebo sú v pracovných a koncentračných táboroch, sú mučení a tak či tak sú inak trestaní. Vyrovnať sa so skutočnosťou, so svetom, ktorý existuje za hranicami a je úplne odlišný od toho, čo poznali. Je mi ich ľúto a zároveň ich obdivujem, prajem im veľa síl. S tým, ako boli odmalička vychovávaní propagandou (deti sa už v škôlke a škole sa hrajú na vojnu, obdivujú vodcu ako božstvo) je to veľmi ťažké. Autorka napísala úžasnú knihu. Prečítajte si ju.