Kalmann

Kalmann je iný a zároveň normálny, lebo každý človek je iný a to je normálne (núka porovnanie s Forrestom Gumpom). Starý otec ho naučil všetko, čo vedel, čiže loviť polárne líšky, chytať žraloky (na špeciálnu rodinnú návnadu) a pripravovať ten najlepší hákarl. Nebral ho ako postihnutého. Teraz už žije sám, bez matky. A starý otec je v opatrovateľskom ústave, ale tam ho Kalmann chodí pravidelne navštevovať. V ich mestečku Raufarhöfne (na konci sveta doľava) je známy ako svojrázna postava, čo má o koliesko menej a nosí klobúk, šerifskú hviezdu a starú mauserku. Potrebuje pravidlá, ktorými sa riadi, no keď ho niečo rozruší, hádže vecami a ubližuje si. Jeho domácim rozptýlením je pozeranie televíznych seriálov a predstavovanie si, aké by to bolo mať ženu a vzťah. Platonicky sa zaľúbil do pracovníčky v hoteli, lebo je naňho milá. Veľa ľudí naňho milých nie je, možno až na kamaráta z internetu (to je tiež zaujímavá postava), ale on sa ich aj tak rozhodne chrániť. Po zmiznutí majiteľa hotela sa rozbieha veľké pátranie a Kalmann je v centre pozornosti, lebo práve on našiel kaluž krvi. Ako samozvaný šerif prišiel aj s teóriou o ľadovom medveďovi. Alebo je to vražda? Ak áno, kto by však chcel vidieť najbohatšieho podnikateľa mŕtveho? Krásne prostredie islandskej prírody je poznačené klimatickou zmenou a súvisiacou ekonomickou situáciou (systém kvót na rybolov). Zdanlivo jednoduchý prípad je ako sám život, to len my ľudia si ho robíme zložitým. Zamilovala som si Kalmanna, pretože je vnímavý a citlivý a jeho úprimná a miestami až naivná logika ma pobavila aj v smutných momentoch. Jeho postrehy sú trefné a aj vtipné. Určite odporúčam, ku koncu je príbeh veľmi napínavý.