Mexická gotika

Keby mi po 40 prečítaných stranách niekto povedal, že túto knihu ohodnotím piatimi hviezdičkami, zaťukám si na čelo. Je pravda, že po tomto zážitku už nechcem hríby ani vidieť, avšak starostlivo budovaná atmosféra a príjemne pomalé stupňovanie napätia spôsobilo, že odteraz už budem príbehy z viktoriánskej éry cielene vyhľadávať. Aby ste ma pochopili, vždy som si myslela, že na zbalení si všetkých piatich slivák odkiaľkoľvek nemôže byť nič ťažké, nech je to zlé, ako chce. No tento titul ma ľavou zadnou vyviedol z omylu. Z Vysočiny sa totiž nedá odísť. Až ma prsty svrbia, ako by som chcela napísať prečo. Ale tú radosť vám neurobím. Čo ale isto neobídem je osobnosť, ktorá vládne deju. A to nesmierne spoločenské stvorenie menom Noemí. Celkom ma táto zhovorčivá, neposedná, sčítaná, veselá, jemne koketná, nezbedná, no zároveň odvážna a nikdy sa nevzdávajúca žena ohúrila. Kniha je pre mňa veľkým prekvapením. Udržala ma v bdelom stave a zaryla sa pod kožu tak, ako máloktorá.

Mexická gotika je kniha, ktorá si u mňa poležala niekoľko mesiacov. Na prvé počutie to nevyzerá naozaj dobre. Keď niekto toľko číta jednu knihu, tak to nevrhá na ňu žiaden dobrý tieň… Nemôžem však povedať, že titul je zlý a neoplatí sa ho čítať. Treba sa však bohužiaľ k daným plusom dopracovať. Prvé dve tretiny pre mňa predstavujú sklamanie. Sú aj dôvodom, prečo som tak dlho čítala knihu. Počas nich som mala pocit, že sa v príbehu nič poriadne nedeje, postavy sa tiež akoby nevyvíjali, stáli len v tieni, na ktorý zasvietilo svetlo v tretej tretine. Pohľad na záver knihy je teda diametrálne odlišný. Úžasné rozuzlenie bez logických chýb, aktivita postáv a celkovo zaujímavo vymyslená zápletka. Prichádza k vyvrcholeniu šialenstva, tajomna a hrôzy. Čitateľ priam do seba saje nočné mory, históriu starobylého sídla a morbídnosť, ktorá sa na neho škerí zo strán románu. To všetko dalo krásnu bodku gotickému hororu. Škoda len tých dvoch tretín predtým.

Tak toto bola riadne nechutná a zvrhlá kniha. No ajtak sa mi páčila! Pri niektorých scénkach mi bolo zle a preto som rada, že som pri knihe nič nejedla (čo ani nezvyknem robiť), lebo hneď by ma prešla chuť. Kniha sa mi zo začiatku čítala pomaly, lebo sa tam v podstate nič nedialo. No keď sa to rozbehlo, keď som sa konečne dozvedela, o čo tam ide, nemohla som sa od nej odtrhnúť. Tajomstvo rodiny by som nikdy neuhádla, za čo @silviamg.author obdivujem, že niečo také vôbec vymyslela. Klobúk dole pred Vaším talentom! Nič podobné som ešte nečítala. Páčilo sa mi, ako sa vyvíjal vzťah Noemí a Francisa. On jediný mi bol z tej zvrhlej rodiny sympatický a hneď som si ho obľúbila. Na Noemínom mieste by som z neho bola hneď paf. No v tomto a ešte v iných veciach sme s Noemí úplné protiklady. Ale ako sa hovorí, že "protiklady sa priťahujú", tak by sme podľa mňa boli dobré kamarátky, keby sme sa mohli stretnúť. Skvelo by sme sa dopĺňali. Toto bola jedna z najlepších kníh, čo som tento rok prečítala. Rozhodne odporúčam. Ale POZOR, len pre silné žalúdky!

Mexická gotika je román, ktorý poteší najmä tých, ktorí majú radi pri čítaní jemné zimomriavky strachu, ponurú atmosféru a strach navodzujúce prostredie. Noemi je mladé žieňa z bohatej rodiny, ktorá si užíva život a všetko s ním spojené. Z jej života ju vytrhne divný list od sesternice Cataliny, kde ju prosí o pomoc, a tak za ňou odcestuje na mexický vidiek do opusteného, starého sídla uprostred ničoho, kam sa vydala. Ak si pod pojmom "Mexiko" predstavíte, ako väčšinou aj ja, slnečné počasie, farby a veselý život, tu to bude o niečom inom. Ponurá atmosféra plná hmly na mňa dýchala z každej strany a už len samotná Vysočina vo mne vyvolávala rešpekt a mňa by tohto domu nedostal nikto. Ale čo máta a desí v tomto sídle? Duchovia? Temná minulosť alebo je to len výmysel psychiky? Vydajte sa na cestu plnú tajomstva, divných postáv a zimomriavok. Ideálne, ak knihu budete čítavať večer, v kľude, pri plameni sviečky. Vtedy si ju vychutnáte s emóciami, aké majú byť. Autorka príbeh začala zhurta a vy skočíte hneď od prvej strany do dynamického deju, čo sa mne veľmi páčilo. Príbeh nebol nejak extra strašideľný, aj keď sa v ňom objavilo pár "ťažších" scén, ale to len celýcdej okorenilo. Úžasná postava Noemi sa mi veľmi páčila. Nebola to žiadna zakríknutá deva, ale prostoreká a nebojácna žena, čo som v 50.rokoch minulého storočia veľmi neočakávala. Veľmi som bola zvedavá na záver, ako to celé vyostrí, ale musím skonštatovať, že Mexická gotika patrí právom k bestsellerom, lebo od začiatko do konca si autorka držala úroveň skvelo a nápadito napísaného románu.

Spočiatku som mala problém sa do knihy začítať, na vine bol autorkin štýl, ktorý ma kvôli niečomu, čo neviem presne určiť, vyrušoval. Ale postupne som sa začítala a preniesla sa do tajomného domu obklopeného hmlou na Vysočine. Hlavnou hrdinkou je Noémi, ktorá prichádza na Vysočinu, aby zistila, čo sa stalo s jej sesternicou, ktorá v tajomnom liste spomína duchov a ľudí v stenách. Temný dom nazývam Vysočina obýva zvláštna rodina, ktorú Noemi postupne spoznáva, hoci to nie je prijemné spoznávanie. Výnimkou je Francis, ktorého by Noémi mohla nazvať jediným priateľom na tomto odľahlom mieste. Znepokojujúce sny, večne prítomná mliečka hmla okolo domu, nevraživé správania obyvateľov domu, či temné chodby pomaly odhaľovali svoje tajomstvá. A že to boli poriadné tajomstvá. Viem si tento príbeh predstaviť ako filmové spracovanie, kedy by som mala zimomriavky pri odhalení tajomstiev rodiny, ktoré som teda ani náhodou netipovala.