Dievča, žena, iné

Ak čítate túto recenziu, tak sa pripravte na poriadnu nálož slov, pretože pre obyčajnú smrteľníčku, akou som ja na vyjadrenie dojmov z čítania tohto sviežeho príbehu pár viet jednoducho nestačí. Slušne ma totiž toto dielo prebralo, tak vám poviem. Dostala som ním doslova a do písmena facku medzi oči. Uštedrila som si lekciou jedinečnosti, výnimočnosti, prijatia a ženskosti. Dej ma nevtieravo naučil rešpektu, autentickosti, individualite, odvahe, zvedavosti a dovolím si tvrdiť i drzosti či dokonca určitého stupňa tvrdohlavosti. A som za to neskutočne vďačná. Poplakala som si, ale sa mi aj nesmierne uľavilo. Už dávno som si totiž potrebovala rozšíriť obzory o tom, že človek má právo si tie obzory nerozširovať, a treba to tak prijať, lebo väčšinou má ten dotyčný k tomu relevantný dôvod, neluskol jednoducho prstami, keď sa ráno zobudil, že oddnes to vidím takto, ale predchádzal tomu dlhodobo namáhavý proces. Už dávno som potrebovala čítať presne o tom, ako sa nemusím hanbiť za to, aké mám na sebe oblečenie, keď právidlá módy predsa vymysleli ľudia. Titul sa stal pre mňa akousi "Bibliou," pretože na jeho stránkach je plno prelomových, pokrokových myšlienok, ako človek farbou vlastnej pokožky nemôže zmeniť svoje rodné korene, ale my môžeme zmeniť náš pohľad na ich osobnosť. Ako by človeka nemala definovať jeho sexuálna orientácia, dĺžka vlasov alebo počet odžitých krížikov. Ako sa každý od každého učí, akou chce či nechce byť ľudskou bytosťou. Ako generácie pred nami museli neznesiteľne ponižujúco trpieť, aby sme my dnes mali toľko slobody. Spisovateľka brilantne otvára traumy, ktoré si každý na pleciach nesie so sebou, témy s problémami, ktoré sa reálne vo svete dejú, no skoro všetci sa tvárime, že vlastne vôbec neexistujú. Odkrýva tabu, ako každý pozná niekoho, komu sa dejú, ale málokto sa k tomu aj prizná, postaví čelom a pracuje na zmene, čím iba veľakrát nevedomky vytvára vzťahové vojny, ktoré sa potom len ďalej šíria ako epidémia. Natrvalo sa hlboko vpísal do každej bunku môjho tela. Rozhodne si zaslúži pozornosť, akej sa mu dostalo, ak nie väčšej.

Autorka získala za tento román v roku 2019 Bookerovu cenu. A úplne zaslúžene. Hneď od začiatku Vás pohltí originálne písaný text. Vety sa nezačínajú veĺkými písmenami a nekončia bodkami. To ale vôbec nevadí. Autorka cez osudy 12-tich britských žien rôznej generácie otvára viaro stále aktuálnych, možno kontroverzných tém. Témy ako rasizmus, feminiznus, inakosť, rod nám nastavujú zrkadlo a nútia nás zamyslieť sa. U mňa sa kniha zaradila vysoko do mojej TOP 10. Je to výborná, moderná próza, o ktorej budete dlho premýšľať. Kniha, ktorú po dočítaní budete chcieť čítať znovu.