Hodiny

Obsah knihy: Hodiny

Spisovateľ M. Cunningham, jeden z najbrilantnejších autorov svojej generácie, vzdáva románom Hodiny poctu anglickej spisovateľke Virginii Woolfovej. Tak ako autorka vo svojom slávnom diele Pani Dallowayová opísala jediný deň v živote titulnej hrdinky, aj Cunningham sa zameral na jeden deň v živote troch postáv.
Prvou z nich je samotná Virginia Woolfová, ktorá v dvadsiatych rokoch 20. storočia zápasí s duševnou chorobu a pokúša sa písať ďalší román. Druhou je Laura Brownová, mladá žena v domácnosti v povojnovej Kalifornii, ktorá vychováva malého syna a bojuje s obmedzeniami manželstva z rozumu. A napokon je to Clarissa Vaughanová, vydavateľka a matka dospelej dcéry v New Yorku deväťdesiatych rokov. V ten deň chystá večierok pre svojho ťažko chorého priateľa Richarda, ktorý získal literárnu cenu.
Michael Cunningham v románe plynulo prechádza dekádami 20. storočia, aby zachytil jedinečné vnútorné svety troch nezabudnuteľných žien. Výsledkom je vášnivé, hlboké a dojímavé dielo, román o umieraní, bezmocnosti, ale aj o tom, že aj hlboko nešťastný človek dokáže nájsť kratučké okamihy radosti.

Z anglického originálu The Hours (Picador, USA 1998) preložil Vladislav Gális.

Odkazy

• Hodiny od Michaela Cunninghama v novom vydaní

Ukážky z knihy

Momentálne číta Virginiu Woolfovú, celú Virginiu Woolfovú, knihu za knihou, a fascinuje ju predstava takejto ženy, takej úžasnej, takej zvláštnej a tak nezmerateľne smutnej ženy, ženy, ktorá mala geniálny talent, ale aj tak si vložila do vrecka kameň a vošla do rieky. Laura si rada predstavuje (je to jedno z jej najväčších tajomstiev), že aj ona má trochu geniality, len náznak, hoci vie, že väčšina ľudí zrejme nosí podobné nádeje, zovreté ako malé pästičky, ktoré sa nikdy neroztvoria. Keď pred sebou tisne vozík v supermarkete alebo sedí u kaderníčky, rozmýšľa, či si všetky ostatné ženy nemyslia do určitej miery to isté: Aha, aký úžasný duch, žena bolesti, žena transcendentnej radosti, ktorá by radšej bola niekde inde, ktorá súhlasila, že bude vykonávať drobné a v podstate hlúpe úlohy, prezerať paradajky, sedieť pod fénom, lebo je to jej remeslo a jej povinnosť. Lebo sa skončila vojna, svet prežil a my všetky sa staráme o domácnosť, rodíme a vychovávame deti, netvoríme len knihy alebo obrazy, ale celý svet – svet poriadku a harmónie, kde sú deti v bezpečí (ak aj nie šťastné), kde sa muži, ktorí videli nepredstaviteľné hrôzy, ktorí konali hrdinsky a správne, vracajú domov k vysvieteným oknám, k parfumu, k tanierom a obrúskom.